Pápež František: Kánonické právo nech je viac pastoračné a misionárske

Antonella Palermo - Vatikán

„Aj keď je potrebné uplatniť prísnu sankciu voči niekomu, kto sa dopustil veľmi závažného zločinu, Cirkev, ktorá je matkou, mu ponúkne nevyhnutnú pomoc a duchovnú podporu, aby sa v pokání mohol stretnúť s milosrdnou tvárou Otca“.

Toto je jadro posolstva pápeža Františka adresovaného Chiare Minelliovej, predsedníčke združenia Consociatio Internationalis Studio Iuris Canonici Promovendo, založeného pred päťdesiatimi rokmi s cieľom zjednotiť odborníkov  kánonického práva z cirkevných a civilných univerzít z mnohých častí sveta pri podpore disciplíny, ktorú pápež považuje za „dôležitú pre život Cirkvi“. Pri príležitosti tohto mimoriadneho výročia sa združenie stretáva dnes, 1. decembra, v sídle v Ríme na konferencii „Päťdesiat rokov propagácie kánonického práva vo svetovej panoráme právnej vedy“. Pápež pri tejto príležitosti vyjadruje nádej, že to bude prozreteľnostná chvíľa na zamyslenie sa, „aby ste obnovili svoju spoluprácu v takej citlivej oblasti Cirkvi“. Svätý Otec zdôrazňuje:

„Uvedomte si, že ste nástrojmi Božej spravodlivosti, ktorá je vždy nerozlučne spojená s milosrdenstvom.“

Nech je kánonické právo viac pastoračné a misionárske

„Človek môže byť cirkevným právnikom, ale v spôsobe uvažovania môže byť bez viery,“ spresňuje pápež František v posolstve a dodáva:

„Všetky cirkevné dimenzie a štruktúry musia uskutočniť pastoračné a misionárske obrátenie, aby svetu priniesli to jediné, čo potrebuje: evanjelium Ježišovho milosrdenstva. Aj kánonické právo má tento mandát, ktorý dal Majster svojej Cirkvi, preto musí byť viac pastoračné a misionárske.“

„Stať sa pastoračným,“ poznamenáva ďalej pápež, „neznamená, že normy treba odložiť bokom a riadiť sa nimi podľa vlastného uváženia, ale pri ich uplatňovaní treba dbať na to, aby v nich kresťania našli prítomnosť milosrdného Ježiša, ktorý neodsudzuje, ale nabáda, aby už nehrešili, pretože dáva milosť“.

Najvyšším zákonom je spása duší

Pápež vyzýva, aby vždy uskutočňovali zdravé duchovné rozlišovanie. Treba identifikovať to, čo je v každodennom živote Cirkvi podstatné, s vedomím, že „Boží ľud žije v dejinách, preto jeho formy života a organizácie nemôžu byť nemenné“. „Vždy majte na pamäti“, pokračuje v posolstve, „že najvyšším zákonom, na ktorý sa musí vzťahovať každý cirkevný zákon, je vždy spása duší“.

„V centre kánonického a občianskeho práva je osoba; osobitosťou v kánonickom práve je to, že osoba je vykúpená v Kristovi, lebo je veriaca v Cirkvi. Prostredníctvom zákonov sa Cirkev i občianska spoločnosť usilujú o zabezpečenie spoločného dobra; v Cirkvi však nejde len o vonkajší poriadok, ktorý umožňuje jednotlivcovi plniť si povinnosti a uplatňovať práva, ale je výrazom prítomnosti Krista Spasiteľa, vnútornej skutočnosti milosti, ktorá je spoločným dobrom práve preto, že patrí každému veriacemu.“

Preklad Martin Jarábek