Pápež: Duchovná obnova sa veľmi líši od „wellness“ pobytu

Svätý Ignác z Loyoly si vďaka vlastnej životnej skúsenosti veľmi jasne uvedomil, že každý kresťan vedie životne dôležitý zápas. Je to zápas o prekonanie pokušenia uzavrieť sa do seba, aby sa v nás mohla usadiť Otcova láska. Keď urobíme miesto Pánovi, ktorý nás zachraňuje z našej sebestačnosti, dokážeme sa otvoriť celému stvoreniu a každému stvorenstvu. Stávame sa kanálmi pre Otcov život a lásku. A len vtedy sme schopní uvedomiť si, čo je život v skutočnosti: dar od Otca, ktorý nás hlboko miluje a chce, aby sme patrili jemu a jeden druhému.

Tento zápas už pre nás vyhral Ježiš svojou potupnou smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním. Otec nám tak raz a navždy zjavil, že jeho láska je silnejšia ako akákoľvek moc tohto sveta. No napriek tomu prijať toto víťazstvo a uskutočniť ho zostáva výzvou: stále sme v pokušení uzavrieť sa pred touto milosťou, žiť svetsky v ilúzii, že sme suverénni a sebestační. Všetky tieto smrteľné krízy, ktoré nás sužujú na celom svete, od ekologickej krízy cez vojny až po nespravodlivosť voči chudobným a slabým, majú korene v tomto odmietnutí patriť Bohu a jeden druhému.

Cirkev nám v boji proti tomuto pokušeniu pomáha mnohými spôsobmi. Jej tradície a učenie, prax modlitby, spovede a pravidelné slávenie Eucharistie sú „kanálmi milosti“, ktoré nás otvárajú na prijatie darov, ktorými nás chce Otec obdarovať.

Medzi tieto tradície patria duchovné rekolekcie a medzi ne patria aj Duchovné cvičenia svätého Ignáca z Loyoly.

Rekolekcie - na načerpanie nových síl - sa stali pomerne populárnymi uprostred tlakov a vplyvu obsedantne súťaživej spoločnosti. Kresťanské rekolekcie sa však veľmi líšia od „wellness“ dovolenky. Pozornosť nie je zameraná na nás, ale na Boha, Dobrého pastiera, ktorý namiesto toho, aby s nami zaobchádzal ako so strojmi, reaguje na najhlbšie potreby svojich milovaných detí.

Rekolekcie sú časom, keď Stvoriteľ hovorí priamo k svojim stvoreniam, rozpaľuje naše duše „svojou láskou a chválou“, aby sme mohli „v budúcnosti lepšie slúžiť Bohu“, povedané slovami svätého Ignáca (DC 15). Láska a služba: to sú dva základné kamene Duchovných cvičení. Ježiš nám prichádza v ústrety, láme naše putá, aby sme s ním mohli kráčať ako učeníci a spoločníci.

Keď myslím na plody Cvičení, vidím pred sebou Ježiša, ktorý hovorí ochrnutému pri betlehemskom rybníku: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ (Jn 5, 1 - 16). Je to príkaz, ktorý treba poslúchnuť, ale zároveň je to jeho najjemnejšie a najláskavejšie pozvanie.

Muž bol vnútorne ochrnutý. Vo svete súperov a konkurentov sa cítil ako zlyhávajúci. Bol urazený a zatrpknutý z toho, čo mu podľa jeho názoru bolo odopreté, uväznený v logike sebestačnosti, presvedčený, že všetko závisí len od neho a jeho sily. A keď videl, že ostatní sú silnejší a rýchlejší ako on, upadol do zúfalstva. A práve v tej chvíli k nemu prišiel Ježiš so svojím milosrdenstvom a vyzval ho, aby vyšiel zo seba. Akonáhle sa otvoril Ježišovej spásonosnej moci, jeho ochrnutie - vnútorné aj vonkajšie - bolo uzdravené. Vstáva a kráča, chváli Boha a pracuje pre jeho kráľovstvo, oslobodený od mýtu sebestačnosti a učiaci sa každým dňom viac spoliehať na jeho milosť. A práve takto sa stáva učeníkom, ktorý dokáže lepšie čeliť nielen výzvam tohto sveta, ale aj vyzývať svet, aby konal podľa logiky daru a lásky.

Ako pápež som chcel podporiť našu príslušnosť „najprv“ k Bohu a potom k stvoreniu a k našim blížnym, najmä k tým, ktorí k nám volajú. Preto som chcel mať na pamäti dve veľké krízy našej doby: zhoršovanie stavu nášho spoločného domova a migráciu, masové presídľovanie ľudí. Obe sú príznakmi „krízy nepriateľstva“ opísanej na týchto stránkach. Z toho istého dôvodu som chcel povzbudiť Cirkev, aby znovu objavila dar svojej synodálnej tradície, pretože keď sa otvorí Duchu, ktorý hovorí v Božom ľude, celá Cirkev vstane a kráča, chváli Boha a prispieva k príchodu jeho kráľovstva.

Som rád, že vidím, ako sú tieto témy prítomné v knihe „Prvé patrí Bohu“, spojenej s kontempláciami svätého Ignáca, ktoré ma v priebehu rokov formovali. Austen Ivereigh odviedol krásnu prácu, keď spojil meditácie v rekolekciách, ktoré som pred mnohými desaťročiami kázal, s mojím učením ako pápeža. Týmto spôsobom umožňuje obom osvetliť a nechať sa osvetliť Duchovnými cvičeniami svätého Ignáca.

Nie je to čas na ústup a zatvorenie dverí. Jasne vidím, že Pán nás volá, aby sme vyšli zo seba, vstali a kráčali. Žiada nás, aby sme neodvracali oči od utrpenia a sĺz našej doby, ale aby sme do nich vstúpili, aby sme otvorili kanály jeho milosti. Každý z nás je na základe svojho krstu jedným z týchto kanálov. Ide o to, aby sme ich otvorili - a udržiavali ich otvorené.

Prajem vám, aby vám týchto osem dní užívania si jeho lásky pomohlo pocítiť Božie volanie byť zdrojom života, nádeje a milosti pre druhých, a tak objaviť skutočnú radosť vo svojom živote. Želám vám, aby ste našli to magis, o ktorom hovorí svätý Ignác, to „viac“, ktoré nás vyzýva objaviť hĺbku Božej lásky v najväčšom sebadarovaní.

A prosím, kedykoľvek si spomeniete, nezabudnite sa za mňa modliť, aby sa mi vždy darilo pomáhať nám patriť predovšetkým Bohu.

FRANTIŠEK

Vatikán, 12. októbra 2023, Sviatok Panny Márie na Stĺpe

Preklad Martin Jarábek