Pápež František: Aby technológia neznetvorila hlbokú podstatu človeka

Martin Jarábek – Vatican News

Žijeme v dobe veľkého rozvoja umelej inteligencie a prevládajú obavy, že sa algoritmy stanú všadeprítomným meradlom ľudského správania, je preto potrebné nanovo pochopiť vzťah medzi človekom a strojom. A na to je nevyhnutné pochopiť, „čo kvalifikuje ľudské bytie“ a jeho hlbšiu podstatu. To je základná úvaha, z ktorej vychádza reflexia Pápežskej akadémie pre život, ktorá v tieto dni organizuje konferenciu na tému „Človek. Zmysel a výzvy“. A je to tá istá úvaha, z ktorej vychádzal dnes pápež vo svojom príhovore.

Je potrebné zahrnúť vedecké a technologické poznanie do širšieho významového horizontu, a tak odvrátiť technokratickú hegemóniu. Podobnosť so súčasnosťou nachádza rímsky biskup v príbehu o Babylonskej veži. Môžeme vidieť, že Boží zásah v tejto situácii bol „zámerným požehnaním“. Išlo o snahu napraviť smerovanie k „unifikovanému mysleniu“ prostredníctvom rozšírenia množstva jazykov. Ľudské bytosti tak boli konfrontované s obmedzenosťou i zraniteľnosťou a boli povolané k rešpektovaniu inakosti a vzájomnej starostlivosti.

Pápež František poukázal na „zákerné pokušenie“ človeka „cítiť sa protagonistom tvorivého aktu“ podobného tomu božskému, a preto sa od nás „žiada, aby sme rozlišovali, ako sa môže tvorivosť človeka, ktorá mu bola zverená, uplatňovať zodpovedným spôsobom“. Na to je potrebné, pokračuje Svätý Otec, „rozvíjať kultúru, ktorá by integrovaním prostriedkov vedy a techniky dokázala rozpoznať a podporovať človeka v jeho neopakovateľnej špecifickosti“.

Pápež vyzdvihol dva spôsoby, ako postupovať pri plnení tejto „kultúrnej úlohy“. Prvý je založený na dialógu - „transdisciplinárnej výmene“, „kultúrnej dielni“, prostredníctvom „vzájomného počúvania sa a kritickej reflexie“. Druhý spôsob podľa pápeža Františka už môžeme vidieť  v „synodálnom spôsobe napredovania“ Pápežskej akadémie.

Ako uzavrel pápež, „kresťanstvo vždy ponúkalo dôležité príspevky, keď z každej kultúry, do ktorej sa vložilo, preberalo tradície, ktoré v nej našlo zapísané“, a „reinterpretovalo ich vo svetle vzťahu s Pánom, ktorý sa zjavuje v evanjeliu“ a pritom „využíva jazykové a pojmové zdroje prítomné v jednotlivých kontextoch“.