Pápež navštívil ďalšiu z farností na okraji Ríma

Salvatore Cernuzio, Martin Jarábek – Vatican News

Vo farnosti privítali pápeža pri jeho príchode pomocný biskup Daniele Salera a farár otec Massimiliano Memma, ktorý už dvanásť rokov vedie komunitu približne 10 000 veriacich. S 35 kňazmi a diakonmi prefektúry strávil pápež František približne hodinu a pol. Stretnutie sa začalo modlitbou a vzývaním Ducha Svätého, pápež odpovedal na otázky týkajúce sa rôznych tém, najmä pastoračných.

„Bolo to veľmi milé stretnutie,“ povedal biskup Salera. „Prítomnosť kaplánov z väznice Rebibbia viedla rozhovor k téme ťažkých podmienok väzňov. Niekoľkokrát sme sa vrátili k extrémnej chudobe a úpadku, ku ktorému u väzňov často dochádza; ako veľmi počas obdobia väzby slúži práca a všetko, čo môže dať dôstojnosť, na účinnú obnovu“.

Všetci kňazi a diakoni boli „veľmi spokojní s týmto stretnutím, s počúvaním a odpoveďami, ktoré im pápež dal“, informoval o tom pomocný biskup a spomenul aj ďalšie témy ako katechézu s mladými, „milosrdenstvo“ adresované kategóriám ľudí, ktorí sa cítia byť vzdialení od Cirkvi. Hovorilo sa aj o príprave na Jubilejný rok, pričom pápež povedal, že je „spokojný s tým, ako Rímska diecéza prežíva synodu a cestu vedúcu k Svätému roku.“ Na konkrétnejšiu otázku k poslednej téme, teda ako dobre prežiť tento čas prípravy, pápež František navrhol dve cesty: „Kreativitu a odvahu“, čo konkrétne znamená začať „cesty, ktoré spájajú mnohých ľudí“, nezostávať v „starých vzorcoch, ktoré blokujú svedectvo a ohlasovanie evanjelia“. „Dotkli sme sa aj témy prítomnosti žien vo formácii kňazov,“ povedal Mons. Salera.

Pápež sa zdal byť dojatý pokojnou atmosférou, ktorú zažil vo farnosti, ako aj svedectvom kňazov, ktorí „spokojne“ žijú svoju službu „s jednoduchosťou“, hoci uprostred veľkých ohnísk chudoby, ktorá si vyžaduje veľkú „trpezlivosť“. Sám to potvrdil skupine novinárov pred farnosťou, ktorým sa po zvyčajnom vtipe o svojom zdraví („Ešte stále žijem!“) zveril, že je „krásne“ poznať skúsenosti týchto farárov, „ktorí tak tvrdo pracujú“, vždy „v prvej línii“. „Išlo to veľmi dobre, hovorili sme o všetkom,“ povedal pápež.

O príchode pápeža veriaci nevedeli dopredu, dokonca ani tí, ktorí pracujú v kostole svätého Henricha, kde sa zachovávala maximálna diskrétnosť vzhľadom na súkromný charakter tejto udalosti. Svätý Otec František sa im za čakanie odvďačil tým, že sa okolo 17.45 hod. zastavil pri východe na pár chvíľ s ľuďmi, ktorí ho vítali potleskom a radostnými pokrikmi, podal ruku tým, ktorí ho prišli privítať a požehnal deti.

„Vždy je dobré cítiť povzbudenie,“ povedal otec Massimiliano Memma. „Počuť slovo nádeje od svojho biskupa je príjemné, tešíme sa z neho. Poznáme pápeža Františka, je to jeho štýl a je to to, čo potrebujeme“.