Pápež skautom: Je dôležité premieňať Božie dary na nástroje dobra

Miroslava Holubíková – Vatican News

Rímsky biskup prijal takmer 150 hostí v Klementínskej sále vo Vatikáne. V úvode ocenil skautov za to, že chcú v symbolických projektoch stelesniť svoje zvolené motto a to konkrétne darovať inkubátor pre prijímacie centrum na Lambeduse. Chcú vybudovať aj „lodnú stolársku dielňu“ v Zambii a vysadiť les v oblasti Argento v talianskom regióne Emilia-Romagna. O prvej iniciatíve darovať inkubátor, ktorý sa v taliančine nazýva kolíska, pápež František uviedol:

„Kolíska nám pripomína lásku k životu, ktorý sa rodí. Žijeme v dobe dramatického klesania pôrodnosti. (...) Človek akoby stratil chuť tvoriť život, starať sa o druhých a možno aj chuť žiť. (...) Kolíska však symbolizuje radosť z príchodu dieťaťa na svet, (...) radosť z očakávania a nádej, kým sa stane. Kolíska nám hovorí o rodine, o prívetivom a bezpečnom hniezde pre maličkých, o spoločenstve založenom na bezodplatnosti lásky, ale hovorí aj o starostlivosti o život v každej jeho fáze, najmä keď sa človek s pribúdajúcimi rokmi alebo s drsnosťou cesty stáva zraniteľnejším a núdznejším.“

K ich projektu stolárskej dielne, Svätý Otec vyzdvihol to, že ide o „symbol nám kresťanom drahý, pretože i Boží Syn si ho vybral“, aby v Nazarete pokorne pracoval ľudskými rukami.“ Ako pápež dodal, je dôležité v dnešnom svete „premieňať Božie dary“ na nástroje dobra v spoločnom úsilí vytvárania spravodlivej, dôstojnej a pokojnej spoločnosti. K tretej iniciatíve skautov - vysadiť les - pápež uviedol:

„Les nám pripomína našu zodpovednosť za spoločný domov, ktorý nám Stvoriteľ zveril do rúk. Úcta, láska a priamy kontakt s prírodou sú charakteristickými znakmi skautingu už od jeho počiatkov. Sú to hodnoty, ktoré dnes veľmi potrebujeme, pretože sa čoraz viac cítime bezmocní voči dôsledkom nezodpovedného a krátkozrakého využívania planéty, sebeckého životného štýlu a správania, ktoré je hluché voči akémukoľvek volaniu po zdravom rozume, je tragicky seba-zničujúce a necitlivé voči výkriku zranenej Zeme i hlasu mnohých bratov a sestier nespravodlivo odsunutých na okraj.“

Svätý Otec napokon poďakoval hosťom za ich službu a povzbudil ich naďalej „sprevádzať tých, ktorých im Pán postaví do cesty“ a odvážne ohlasovať evanjelium „tým, ktorí žijú na existenciálnych perifériách našej doby“.