Pápež v novej knihe spomína na Benedikta XVI.: „Bol pre mňa otcom“

Vatican News

„Benedikt bol veľmi jemným mužom. V niektorých prípadoch ho istí ľudia využívali, možno bez zlého úmyslu, a obmedzovali ho v konaní. Žiaľ, istým spôsobom ho obkľučovali. Bol to veľmi jemný človek, nie však slabý, bol silný. Bol pokorný a radšej sa nevnucoval. Preto veľmi trpel“. To sú niektoré zo slov, ktorými pápež František spomína na svojho predchodcu Benedikta XVI. v knižnom rozhovore s novinárom Javierom Martínezom-Brocalom („El Sucesor“, Editorial Planeta), ktorý vyjde v stredu 3. apríla.

„Nechal ma rásť“, vysvetľuje pápež František, „bol trpezlivý. A ak sa mu niečo nezdalo, trikrát alebo štyrikrát si to premyslel, než mi to povedal. Nechal ma rásť a dal mi slobodu robiť rozhodnutia“. Pápež spomína na vzťah, ktorý ho spájal s emeritným pápežom počas takmer desiatich rokov života vo Vatikáne: „Nechával slobodu, nikdy nezasahoval. Pri jednej príležitosti, keď bolo nejaké rozhodnutie, ktorému nerozumel, ma veľmi prirodzeným spôsobom požiadal o vysvetlenie. Povedal mi: „Pozri, ja tomu nerozumiem, ale rozhodnutie je v tvojich rukách“. Vysvetlil som mu dôvody a on bol spokojný.“ Pápež František v knihe vysvetľuje, že jeho predchodca nikdy neodporoval žiadnemu z jeho rozhodnutí. „Nikdy mi neodoprel svoju podporu. Možno sa s niečím nestotožňoval, ale nikdy to nepovedal.“

Pápež pripomenul aj okolnosti rozlúčky s Benediktom XVI. v stredu 28. decembra 2022, keď ho videl naposledy živého: „Benedikt ležal v posteli. Bol ešte pri vedomí, ale nedokázal hovoriť. Pozrel sa na mňa, podal mi ruku, rozumel, čo hovorím, ale nedokázal vysloviť ani slovo. Chvíľu som pri ňom takto zostal, pozeral som sa na neho a držal som ho za ruku. Živo si pamätám jeho jasné oči.... Povedal som mu niekoľko láskavých slov a dal som mu požehnanie. Takto sme sa rozlúčili“.

V súvislosti s kontinuitou medzi pontifikátmi pápež František povedal: „To, čo vidím na posledných pápežoch... je, že každý nástupca bol vždy poznačený kontinuitou, nadväznosťou i odlišnosťou“, pretože „v kontinuite každý priniesol svoju osobnú charizmu... vždy je tu kontinuita a nie zlom“.

Svätý Otec František tiež spomenul konkrétny prípad, v ktorom sa ho Benedikt XVI. zastal. „Mal som s ním veľmi pekný rozhovor, keď za ním prišli niektorí kardináli prekvapení mojimi slovami o manželstve, a on sa k nim vyjadril veľmi jasne. Jedného dňa prišli k nemu domov, aby ma prakticky súdili a pred ním ma obvinili z propagácie homosexuálnych manželstiev. Benedikt sa nerozrušil, pretože veľmi dobre vedel, čo si myslím. Vypočul si ich všetkých, jedného po druhom, upokojil ich a všetko im vysvetlil. Raz som totiž povedal, že keďže manželstvo je sviatosť, nemožno ho udeľovať homosexuálnym párom, avšak istým spôsobom treba dať nejakú záruku alebo občiansku ochranu situácii týchto ľudí. Povedal som, že vo Francúzsku existuje formula „civilných zväzkov“, ktorá môže byť na prvý pohľad dobrou možnosťou, pretože sa neobmedzuje len na manželstvo. Napríklad, pomyslel som si, možno tak prijať troch starších dôchodcov, ktorí sa potrebujú deliť o zdravotné služby, dedičstvo, bývanie atď. Chcel som tým povedať, že sa mi to zdá ako zaujímavé riešenie. Niektorí išli povedať Benediktovi, že hovorím bludy. Vypočul si ich a s veľkým povznesením im pomohol odlíšiť veci... Povedal im: „Toto nie je blud“. Ako ma bránil!... Vždy ma bránil“.

Pápež odpovedal aj na otázku novinára o knihách, ktoré vyšli v čase smrti emeritného pápeža. Svätý Otec František odpovedal: „Spôsobili mi veľkú bolesť: to, že v deň pohrebu vyjde kniha, ktorá hovorí nepravdivé veci, je veľmi smutné. Samozrejme, že sa ma to nedotýka v tom zmysle, že by ma to podmieňovalo. Ale zabolelo ma, že Benedikt bol využitý. Kniha vyšla v deň pohrebu a ja som to prežíval ako nedostatok šľachetnosti a ľudskosti“.

Nakoniec pápež Javierovi Martínezovi-Brocalovi prezradil, že už nariadil revíziu pápežského pohrebu, a vysvetlil, že smútočný obrad za Benedikta XVI. bol posledným, kde bolo pápežovo telo vystavené mimo rakvy na katafalku s vankúšmi. „Bdieť pri pápežoch a pochovávať ich treba ako každého iného syna Cirkvi. Dôstojne, ako u každého kresťana“.

Preložila Zuzana Klimanová