Pápež: Pracujeme pre kultúru života alebo smrti?
Zuzana Klimanová – Vatican News
Samit vo Vatikáne zorganizovali Pápežská akadémia vied a Pápežská akadémia spoločenských vied a zúčastnili sa na ňom i členovia rozličných mestských zastupiteľstiev i vlád. Spomínané pápežské akadémie ako výsledok svojho štúdia vyypracovali univerzálny „protokol odolnosti“.
Pápež František dnes podobne ako vo svojom prejave na konferencii Cop28 v Dubaji v decembri 2023 zopakoval, že „ničenie životného prostredia je urážkou Boha, hriechom nielen osobným, ale aj štrukturálnym, ktorý vážne ohrozuje všetkých ľudí, najmä tých najzraniteľnejších, a hrozí rozpútaním konfliktu medzi generáciami“.
„Otázka teda znie: Pracujeme pre kultúru života alebo pre kultúru smrti?“
Petrov nástupca tiež pripomenul, že „klimatické zmeny sú „globálnym sociálnym problémom a úzko súvisia s dôstojnosťou ľudského života“ (Apošt. exhort. Laudate Deum, 3).“
V súčasnosti čelíme „existenciálnym hrozbám pre ľudstvo, iné živé bytosti i ekosystémy“, skonštatoval Svätý Otec, pričom vysvetlil:
„Ocitáme sa pred odlišnými, ale vzájomne prepojenými systémovými výzvami: klimatické zmeny, strata biodiverzity, degradácia životného prostredia, globálne nerovnosti, potravinová neistota a ohrozenie dôstojnosti zasiahnutého obyvateľstva.“
Najviac trpia chudobní zeme, hoci znečisťujú najmenej
Väčšia podpora a ochrana by sa mala poskytnúť tým najchudobnejším národom, ktoré majú len malý podiel na emisiách znečisťujúcich látok, zdôraznil pápež:
„Najviac trpia chudobní zeme, hoci sa na tomto probléme podieľajú najmenej. Najbohatšie krajiny, približne jedna miliarda ľudí, produkujú viac ako polovicu znečisťujúcich látok, ktoré zachytávajú teplo. Naopak, najchudobnejšie tri miliardy ľudí prispievajú menej ako 10 %, ale znášajú 75 % z toho vyplývajúcich strát. Na 46 najmenej rozvinutých krajín - väčšinou afrických - pripadá len 1 % celosvetových emisií CO2. Naopak, krajiny G20 sú zodpovedné za 80 % týchto emisií.“
Výskum spomínaných pápežských akadémií vied ukazuje, že osobitne ženy a deti „znášajú neprimerané bremeno“ dopadu klimatických zmien oproti mužom a nie sú natoľko schopné migrovať v prípade katastrofy. „Ženy však nie sú len obeťami zmeny klímy: sú aj silnými aktérkami odolnosti a adaptácie“, skonštatoval pápež.
Zároveň vysvetlil, že skutočnému pokroku v ochrane životného prostredia „bráni nenásytná honba za krátkodobými ziskami znečisťujúcich priemyselných odvetví a dezinformácie, ktoré vyvolávajú zmätok a bránia spoločnému úsiliu o zmenu kurzu.“
Svätý Otec pripomenul, že vyše tri miliardy ľudí žije v regiónoch závažne postihnutých klimatickými zmenami, čo vedie k nútenej migrácii. Zároveň zdôraznil:
„Obrana dôstojnosti a práv klimatických migrantov znamená potvrdenie posvätnosti každého ľudského života a vyžaduje si ctiť božský mandát strážiť a chrániť spoločný domov.“
Treba symfóniu globálnej spolupráce a solidarity
Pápež sa pripája k naliehavej výzve vedcov:
„Na prvom mieste je potrebný univerzálny prístup a rýchle, rozhodné kroky na dosiahnutie politických zmien a rozhodnutí. Po druhé, je potrebné obrátiť krivku otepľovania a snažiť sa do štvrťstoročia znížiť tempo otepľovania na polovicu. Zároveň sa musíme usilovať o celosvetovú dekarbonizáciu a odstrániť závislosť od fosílnych palív. Po tretie, z atmosféry sa musí odstrániť veľké množstvo oxidu uhličitého prostredníctvom environmentálneho manažmentu, ktorý bude trvať viacero generácií.“
Pápež spolu s vedcami dôrazne vyzýva:
„Chráňme prírodné bohatstvo: povodie Amazonky a Konga, rašeliniská a mangrovové porasty, oceány, koralové útesy, poľnohospodársku pôdu a ľadovce, pretože prispievajú k znižovaniu globálnych emisií uhlíka.“
„Klimatická kríza si vyžaduje symfóniu globálnej spolupráce a solidarity. (...) Prostredníctvom znižovania emisií, vzdelávania v oblasti životného štýlu, inovatívneho financovania a využívania osvedčených riešení založených na prírode posilňujeme odolnosť, najmä odolnosť voči suchu.“
Nová finančná architektúra a ekologický dlh
„Napokon je potrebné vytvoriť novú finančnú architektúru, ktorá bude riešiť potreby krajín globálneho Juhu a ostrovných štátov vážne postihnutých klimatickými katastrofami. Reštrukturalizácia dlhu a redukcia dlhu spolu s vypracovaním novej Globálnej finančnej charty do roku 2025, uznávajúc istý druh „ekologického dlhu“(...), môžu byť cennou pomocou pri zmierňovaní klimatických zmien.“
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
