Pápež sympóziu v Toronte: Eutanázia je zlyhanie lásky

Sympózium o paliatívnej starostlivosti v Kanade, ktorému Svätý Otec zasiela svoje posolstvo, podporila  Pápežská akadémia pre život a Kanadská biskupská konferencia, preto pápež v úvode pozdravuje predsedu akadémie Mons. Vincenza Pagliu a predsedu kanadských biskupov, Mons. Williama McGrattana, spolu s odborníkmi v oblasti zdravotníctva, vrátane lekárov a zdravotných sestier z celého sveta a z rôznych náboženských denominácií.

Svätý Otec v dnes zverejnenom posolstve upozorňuje, že v dnešnej dobe,  sa „ľahko podľahne smútku a zúfalstvu“, preto, „ako členovia ľudskej rodiny“ a „predovšetkým ako veriaci sme však povolaní sprevádzať s láskou a súcitom ľudí, ktorí takto zápasia a snažia sa nájsť dôvody na nádej“. Ďalej pápež v súvislosti s témou sympózia pripomína, že nádej „nám dáva silu čeliť otázkam, ktoré pred nás kladú výzvy, ťažkosti a obavy života“. Všetci tí, ktorí zažili „neistotu, ktorá často prichádza s chorobou a smrťou, skutočne potrebujú svedectvo nádeje, ktoré im vydávajú tí, ktorí sa o nich starajú a zostávajú po ich boku“. V tomto ohľade pápež oceňuje paliatívnu starostlivosť, ktorá „sa snaží čo najviac zmierniť bremeno utrpenia, predovšetkým konkrétnym prejavom blízkosti a solidarity“.

Tento druh starostlivosti podľa Petrovho nástupcu „zároveň pomáha pacientom a ich blízkym prijať zraniteľnosť, krehkosť a konečnosť, ktoré charakterizujú ľudský život na tomto svete“. Pápež jasne uvádza že skutočná paliatívna starostlivosť „sa radikálne líši od eutanázie, ktorá nikdy nie je zdrojom nádeje alebo skutočného záujmu o chorých a umierajúcich“, ale skôr „zlyhaním lásky a odrazom kultúry skartovania“. Ako pápež zdôrazňuje, eutanázia „sa často falošne prezentuje ako forma súcitu“, ale je to naopak, „úmyselné konanie s cieľom ukončiť život“. Paliatívna starostlivosť - čítame v posolstve Svätého Otca - „potvrdzuje základnú a nedotknuteľnú dôstojnosť každého človeka“, teda umierajúceho, „a pomáha mu prijať nevyhnutný okamih prechodu z tohto života do života večného“.

Z tohto pohľadu – píše v závere pápež František - „náboženské vyznanie ponúka hlbšie pochopenie choroby, utrpenia a smrti“, pretože „ich považuje za súčasť tajomstva Božej Prozreteľnosti a v kresťanskej tradícii za prostriedok na dosiahnutie posvätenia“. „Súcitné diela a úcta“, ktoré preukazujú špecializovaní zdravotnícki pracovníci, - oceňuje napokon v posolstve rímsky biskup - „často dokázali umožniť ľuďom na sklonku života nájsť duchovnú útechu, nádej a zmierenie s Bohom, s členmi ich rodiny a priateľmi“. Preto je podľa pápeža „táto služba „dôležitá a nevyhnutná“, aby sme chorým a umierajúcim pomohli uvedomiť si, že „zostávajú v Božích očiach vnútorne vzácni a spojení s nami putom spoločenstva“.

(Článok l'Osservatore Romano spracovala Miroslava Holubíková)