Pápež vo Verone kňazom: Aj keď vy nerozumiete penitentovi, Pán mu rozumie

Martin Jarábek – Vatican News

Veľká slávnosť v meste, ktoré opísal aj Wiliam Shakespeare, sa začala pristátím vrtuľníka na námestí pri štadióne Bentegodiho o 7.55 hod. Pápeža privítal biskup Mons. Domenico Pompili a miestny verejní predstavitelia. Pred bazilikou bolo vyše 5 500 ľudí a vo vnútri 800 zasvätených osôb. Ostatky sv. Zenona boli prenesené z krypty do hlavnej lode baziliky, kde sa pápež zastavil v modlitbe. 

Svätý Otec v úvode príhovoru spomenul radosť klauzúrnych sestier, ktoré ho vítali pri vstupe do baziliky: „V kláštore človek nestráca radosť: je tam veľká radosť“. Pokračoval ďalej s humorom, keď sa opýtal kňazov: „Máte trpezlivosť? Príhovor má osem strán...“

Hlavnými bodmi, pri ktorých sa zastavil pápež boli: prijatie povolania, odvaha v misii, služba zmierenia, boj proti zlu, svätosť a šírenie lásky.

Povolanie je iba Pánova milosť, je potrebné nad ním žasnúť, pripomenul Svätý Otec a upozornil:

 „Ak stratíme toto vedomie a túto spomienku, riskujeme, že do centra postavíme seba namiesto Pána; bez tejto pamäti riskujeme, že sa budeme rozčuľovať okolo projektov a aktivít, ktoré slúžia viac našim cieľom ako cieľom Kráľovstva; riskujeme, že aj apoštolát budeme žiť v logike presadzovania seba samých a hľadania konsenzu, dokonca sa budeme snažiť urobiť kariéru: a to je veľmi nepekné, a to namiesto toho, aby sme svoj život venovali evanjeliu a slobodnej službe Cirkvi.“

Po prijatí povolania nasleduje odvážne nasadenie do misie, vyzval zasvätených pápež a povedal: „Všetci vieme, že prichádzajú aj ťažké chvíle, sú chvíle temnoty, chvíle opustenosti... V týchto temných chvíľach si spomeňte na prvé volanie a čerpajte silu z neho. Keď je táto skúsenosť spomienky na prvé volanie v nás dobre zakorenená, potom môžeme byť odvážni v misii, ktorú treba vykonať“.

„Odvaha - apoštolská odvaha - je dar, ktorý táto Cirkev dobre pozná. Ak v skutočnosti existuje nejaká charakteristika veronských kňazov a rehoľníkov, tak je to práve podnikavosť, tvorivosť, schopnosť stelesňovať proroctvo evanjelia. Vďaka, vďaka za to“.

Svätý Otec sa odklonil od pripraveného textu a zdôraznil kňazom, aby odpúšťali všetkým, spomenul príbeh istého kardinála:

„Keď ku mne príde človek a počujem, že má problém niečo povedať, hovorím: ‚Rozumiem, pokračuj‘. Ja som to síce nepochopil, ale Boh to pochopil“.

„Odpúšťajte bez toho, aby ste spôsobili bolesť, odpúšťajte tak, že otvoríte svoje srdce nádeji. Vás kňazov prosím o toto: Cirkev potrebuje odpustenie a vy ste nástrojom na odpustenie“.

Pápež vystríhal kňazov: „Nepodliehajte lakomstvu, chamtivosti a individualizmu. Odmietajte zlo a buďte svedkami Božieho milosrdenstva v tomto svete plnom búrok“.

„Buďte svätí a zároveň schopní. Misionár a misionárka nemôžu ísť do neba sami, musia ísť v sprievode zachránených duší“.

Napokon pápež zasvätených vyzval: „Všade rozsievajte lásku, ktorá je silnejšia ako smrť, najmä tam, kde je nenávisť. Nech je Verona mestom lásky nielen v literatúre, ale aj v živote“.