Pápež: Ukončite vojnu. Nech štáty Palestína a Izrael žijú vedľa seba

Salvatore Cernuzio, Martin Jarábek – Vatican News

Desať rokov po „významnom a historickom geste dialógu a mieru“ vo Vatikánskych záhradách, na ktorom sa zúčastnili vtedajší prezidenti Izraela a Palestíny. Presne osem mesiacov od vypuknutia brutality vo Svätej zemi. V tomto historickom a časovom okamihu sa pápež, v piatok 7. júna, vracia späť, aby z Vatikánskych záhrad vzniesol k nebu výzvu, ktorá presahuje všetky geografické, náboženské a jazykové hranice. Je to prosba otca, ktorý od Boha, Otca všetkých, prosí o ukončenie násilia, rozdelenia a nenávisti. Od všetkých tých špinavých plodov vojny, ktorá je sama o sebe - ako hovorí - plodom „boja o moc medzi rôznymi sociálnymi skupinami“, „straníckych ekonomických záujmov“, „medzinárodného politického vyvažovania“. Pápežova výzva, ktorá má podobu konkrétnych apelov na prímerie v Gaze, prepustenie izraelských rukojemníkov, prístup k humanitárnej pomoci pre Palestínčanov a pozvanie hláv štátov a strán konfliktu, aby „našli cestu svornosti a jednoty“.

Objatie mieru s prezidentami Peresom a Abbásom

Pápež vyzýval na všetky tie gestá a iniciatívy, ktoré môžu nejakým spôsobom ukončiť napätie, ktoré postihuje Ježišovu zem od 7. októbra 2023, kvôli ktorým - ako už bolo spomenuté – pápež František 8. júna 2014 v nadväznosti na svoju cestu do Jeruzalema pozval do Vatikánu prezidenta Izraela Šimona Peresa (ktorý zomrel v roku 2016) a prezidenta Palestíny Mahmúda Abbása. Prítomný bol vtedy aj ekumenický konštantínopolský patriarcha Bartolomej. Spolu s nimi sa prešiel zeleným srdcom Vatikánu a zasadili olivovník, symbol mieru par excellence.

A práve v tieni tohto stromu, ktorý medzitým „zosilnel a rozkvitol“, si pápež v neskorých popoludňajších hodinách pripomenul desiate výročie tohto momentu. Po príchode na golfovom aute o 18.00 hod. prešiel pápež cez dva rady červených kresiel rozmiestnených v záhrade vklinenej medzi Casinou Pia IV a Vatikánske múzeá: na jednej strane veľvyslanci akreditovaní pri Svätej stolici a na druhej strane niekoľko členov kolégia kardinálov. Svätý Otec František, sediaci pod olivovníkom, sa s prítomnými podelil o svoje osobné dojatie, keď pripomenul „emotívne objatie“ medzi oboma prezidentmi. „Objatie pokoja,“ povedal, podobne ako objatie Maoza a Azíza, dvoch podnikateľov, jedného izraelského a druhého palestínskeho, ktorí sa stretli vo veronskej aréne 18. mája. Rámec, ktorý pápež František pripomína na konci dlhého prejavu zloženého z proroctiev a odsúdení vojen.

„Neprestaňme snívať o mieri, ktorý nám dáva nečakanú radosť z toho, že sa cítime byť súčasťou jednej ľudskej rodiny. Túto radosť som videl pred niekoľkými dňami vo Verone na tvárach tých dvoch otcov, Izraelčana a Palestínčana, ktorí sa pred všetkými objali. To je to, čo Izrael a Palestína potrebujú: objatie mieru!“

Krv preliata nevinnými

Už niekoľko mesiacov sme však vo Svätej zemi „svedkami rastúcej stopy nepriateľstva a vidíme, ako nám pred očami zomiera veľa nevinných,“ vyjadril pápež František ľútosť. „Všetko toto utrpenie, brutalita vojny, násilie, ktoré rozpútava, nenávisť, ktorú zasieva aj do budúcich generácií, by nás mali presvedčiť, že každá vojna zanecháva svet horší, ako ho našla“.

Za vojnou sa skrývajú mocenské boje a ekonomické záujmy

Nesmieme si teda namýšľať, „že vojna môže vyriešiť problémy“, naopak, upozorňuje pápež, „musíme byť kritickí a ostražití voči ideológii, ktorá dnes, žiaľ, prevláda a podľa ktorej sú konflikty, násilie a rozpory súčasťou normálneho fungovania spoločnosti“. V hre sú vždy „mocenské boje medzi rôznymi sociálnymi skupinami“, „stranícke ekonomické záujmy“, „medzinárodné politické vyvažovanie, ktorého cieľom je zdanlivý mier, utekajúci pred skutočnými problémami“.

Preto je potrebné „obnoviť záväzok budovať mierový svet“ zo strany všetkých: veriacich, neveriacich, ľudí dobrej vôle. „Neprestaňme snívať o mieri a budovať mierové vzťahy!“ dodal pápež. Potom poslucháčom vo Vatikánskych záhradách pripomenul, aby sa „každý deň“ modlili, aby sa „táto vojna konečne skončila“: „Myslím na všetkých, ktorí trpia, v Izraeli a Palestíne: na kresťanov, židov a moslimov“.

Pápežove výzvy za Svätú zem

„Myslím na to, aké naliehavé je, aby z trosiek Gazy konečne vzišlo rozhodnutie o zastavení zbraní, a preto prosím, aby došlo k zastaveniu paľby; myslím na rodinných príslušníkov a izraelských rukojemníkov a prosím, aby boli čo najskôr oslobodení; myslím na palestínske obyvateľstvo a prosím, aby bolo chránené a dostalo všetku potrebnú humanitárnu pomoc; myslím na mnohých vysídlených v dôsledku bojov a prosím, aby boli ich domovy čoskoro obnovené, aby sa mohli v pokoji vrátiť“.

Nech je Jeruzalem chránený osobitným medzinárodným štatútom

Pápežove myšlienky smerovali aj ku všetkým Palestínčanom a Izraelčanom, ktorí „uprostred sĺz a utrpenia“ pracujú na „očakávaní úsvitu mierového sveta“. „Všetci musíme pracovať a angažovať sa, aby sa dosiahol trvalý mier“, ktorý zbúra „múry nepriateľstva a nenávisti“, nalieha pápež František. „Všetkým musí ležať na srdci Jeruzalem,“ dodal, „aby sa stal mestom bratského stretnutia kresťanov, židov a moslimov, chráneným osobitným štatútom zaručeným na medzinárodnej úrovni“.

Ako pripomína ďalej pápež, „mier sa neuzatvára len na papierových dohodách alebo na stoloch ľudských a politických kompromisov“, ale „rodí sa zo sŕdc premenených“ Božou láskou, ktorá rozpúšťa sebectvo a rúca predsudky. Ako povedal Svätý Otec, „Boh je blízky, súcitný, milosrdný“. K Pánovi pápež František predniesol záverečnú modlitbu, tú istú, ktorú povedal pred desiatimi rokmi: „Ty nám pomôž! Ty nám daj pokoj, nauč nás pokoju, veď nás k pokoju“.

Zalievanie olivovníka mieru

Na konci obradu, pred pozdravmi každému z prítomných, k pápežovi pristupili rabín Alberto Funaro, vedúci Veľkého chrámu v Ríme, a Abdellah Redouane, generálny tajomník Islamského kultúrneho centra v Taliansku, a veľvyslanci Izraela a Palestíny pri Svätej stolici. Spoločne sa obrátili k olivovníku, pri ktorého pni svieti tabuľa podujatia z roku 2014, a poliali ho. Je to symbolické gesto, ktoré prináša nádej, že vyhliadky na mier nesmú nikdy vyhasnúť.