Anjel Pána: Len ak sa naučíme odpočívať, vieme mať súcit

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Evanjelium dnešnej liturgie (Mk 6, 30 - 34) rozpráva, že apoštoli, ktorí sa po návrate z misie zhromaždili okolo Ježiša, aby mu vyrozprávali, čo dokázali. Potom im On povedal: „Odíďte, vy sami, na opustené miesto a chvíľu si odpočiňte“ (v. 31). Ľudia však ich pohnútky pochopili, a keď vystúpili z lode, Ježiš našiel zástup, ktorý ho čakal a pocítil k nim súcit a začal ich učiť (porov. v. 34). 

Teda na jednej strane je pozvanie k odpočinku a na druhej strane je Ježišov súcit so zástupom, bolo by krásne zastaviť sa a pouvažovať o Ježišovom súcite. Mohlo by sa nám zdať, že sú to dve nezlučiteľné veci, pozvanie k odpočinku a súcit, ale ony idú ruka v ruke: odpočinok a súcit. Pozrime sa na to.

Ježiša znepokojuje únava učeníkov. Možno vystihuje nebezpečenstvo, ktoré môže postihnúť aj náš život a náš apoštolát, napríklad keď nadšenie pri vykonávaní misie, ako aj postavenie a úlohy, ktoré nám boli zverené, z nás spravia obete aktivizmu a to je nepekná vec: keď sme príliš zaujatí vecami, ktoré treba urobiť, a príliš sa obávame o výsledky. Potom sa stáva, že sme nepokojní a strácame zo zreteľa to, čo je podstatné, čím riskujeme, že vyčerpáme svoje sily a upadneme do únavy tela i ducha. Toto je dôležité varovanie pre náš život, pre našu spoločnosť, ktorá je často zajatcom uponáhľanosti, ale je to dôležité aj pre Cirkev a pastoračnú službu: dajme si pozor na diktatúru aktivizmu!

Môže sa tak stať aj z núdze v rodinách, napríklad keď otec, preto aby zarobil na chlieb, je nútený kvôli práci opustiť rodinu, a tak musí obetovať čas, ktorý mohol venovať svojej rodine. Často odchádza skoro ráno, keď deti ešte spia, a vracia sa neskoro večer, keď už sú v posteli. A to je sociálna nespravodlivosť. V rodinách by mali otec a matka mať čas na spoločné stretnutia s deťmi, aby sa ich rodinná láska rozvíjala a neupadla do diktatúry aktivizmu. Zamyslime sa nad tým, ako by sme mohli pomôcť ľuďom, ktorí sú nútení takto žiť.

Ježišom navrhovaný odpočinok však nie je útekom zo sveta, utiahnutím sa do osobnej pohody; naopak, vidíme, že pociťuje súcit voči strateným ľuďom. A tak sa z evanjelia dozvedáme, že tieto dve skutočnosti - odpočinok a súcit - sú prepojené: môžeme mať súcit, len ak sa naučíme odpočívať. V skutočnosti je možné mať súcitný pohľad, ktorý vie pochopiť potreby druhého, len ak naše srdce nie je pohltené úzkosťou z konania, ak sa vieme zastaviť a v tichu adorácie prijať Božiu milosť.

Takže, drahí bratia a sestry, môžeme si položiť otázky: Viem sa počas svojho dňa zastaviť? Viem si nájsť chvíľu, aby som bol sám so sebou a s Pánom, alebo som vždy zaujatý zhonom vecí, ktoré treba urobiť? Vieme nájsť nejakú vnútornú „púšť“ uprostred každodenného hluku a činností?

Nech nám Panna Mária pomáha „odpočívať v Duchu Svätom“ aj uprostred všetkých našich každodenných aktivít, aby sme mali súcit s inými a ochotne im pomáhali.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News: Martin Jarábek)