Pápež rehoľníkom: Nechajte sa ukovať jednoduchosťou a krásou Božej lásky

Martin Jarábek – Vatican News

V úvode svojho príhovoru pápež František vyzdvihol rôznosť inštitútov a rehoľných rádov, ktorých „pôvod siaha od šestnásteho do dvadsiateho storočia“ a uviedol:

„Vo svojej rozmanitosti ste živým obrazom tajomstva Cirkvi, v ktorom: ¸každému je daný osobitný prejav Ducha Svätého pre spoločné dobro všetkých‘ (1 Kor 12, 7), aby Kristova krása zažiarila vo svete v celom svojom svetle“.

Rímsky biskup pripomenul, že „otcovia Cirkvi definovali duchovnú cestu zasvätených mužov a žien: ¸filocalia, čiže láska k božskej kráse, ktorá je vyžarovaním božskej dobroty‘ (sv. Ján Pavol II., apoštolská exhortácia Vita consecrata, 19)“.

Z tohto dôvodu Svätý Otec vyzval rehoľníkov, aby sa zamysleli „nad dvoma aspektmi ich života, ktoré s tým majú veľa spoločného: krása a jednoduchosť“.

Na margo krásy pápež uviedol:

„Vaše príbehy v rôznych okolnostiach, časoch a miestach sú skutočne príbehmi krásy, pretože v nich žiari milosť Božej tváre: tá, ktorú vidíme v evanjeliách na Ježišovi, v jeho rukách zopätých v modlitbe vo chvíľach intimity s Otcom (porov. Mt 14, 23), v jeho srdci plnom súcitu (porov. Mk 6, 34 - 44), v jeho očiach rozžiarených horlivosťou, keď odsudzoval nespravodlivosť a zneužívanie (porov. Mt 23, 13 - 33), v jeho mozoľnatých nohách, poznačených dlhým putovaním, ktorým sa dostal aj do najnúdznejších a najodstrčenejších periférií svojej krajiny (porov. Mt 9, 35)“.

Svätý Otec pripomenul význam zakladateľov ich reholí a inštitútov, keď povedal:

„Vaši zakladatelia dokázali pod vplyvom Ducha Svätého zachytiť črty tejto krásy a rôznymi spôsobmi jej zodpovedať podľa potrieb svojej doby, napísali obdivuhodné stránky konkrétnej lásky, odvahy, tvorivosti a proroctva, venovali sa starostlivosti o slabých, chorých, starých a deti, formácii mladých, misionárskemu ohlasovaniu a sociálnej angažovanosti; to sú oblasti, ktoré sú vám dnes zverené, aby ste pokračovali v diele, ktoré začali“.

Rehoľníkov, ktorí sa zišli na generálnu kapitulu pápež vyzval, aby prevzali „ich štafetu“, a aby pokračovali, „tak ako oni, v hľadaní a rozsievaní Kristovej krásy v konkrétnych záhyboch dejín, predovšetkým počúvaním Lásky, ktorá ich oživovala, a potom hľadajte spôsoby, ako konali: na to, čo si vybrali a čoho sa zriekli, možno i s utrpením, aby boli pre svojich súčasníkov jasným zrkadlom Božej tváre“.

Druhým bodom, pri ktorom sa zastavil pápež František bola: jednoduchosť. „Každý z nich si za rôznych okolností vybral to podstatné“ a zriekli sa „zbytočností, pričom sa nechali deň čo deň ukovať jednoduchosťou Božej lásky, ktorá žiari v evanjeliu“.

„Božia láska je jednoduchá a jej krása je jednoduchá“, zdôraznil Svätý Otec a preto vyzval účastníkov audiencie, aby „boli jednoduchí osobne a tiež jednoduchí v synodálnej dynamike spoločnej cesty. Zbavte sa všetkého, čo nie je potrebné alebo čo by mohlo brániť počúvaniu a harmónii v procese rozlišovania“.

Napokon Petrov nástupca rehoľníkov upozornil na to, čo ohrozuje ich život: kalkulácie, ambície, závisť, pretvárky, strnulosť a akékoľvek iné pokušenie k seba presadzovaniu. Slobodní od týchto postojov budú môcť „spoločne múdro čítať prítomnosť, zachytiť v nej „znamenia časov“ (Pastoračná konštitúcia Gaudium et spes, 4) a robiť najlepšie rozhodnutia pre budúcnosť“.

Na druhej strane pápež vyzdvihol čnosť chudoby a poslušnosti a dodal:

„Ako rehoľníci a rehoľníčky prijímate chudobu práve preto, aby ste sa vyprázdnili od všetkého, čo nie je láskou ku Kristovi, a aby ste sa nechali naplniť jeho krásou, až kým sa nerozleje do sveta (porov. encyklický list Laudato si', Modlitba za našu zem), kamkoľvek vás Pán pošle a ku ktorémukoľvek bratovi či sestre, ktorých vám postaví do cesty, najmä prostredníctvom poslušnosti“.

V závere svojho príhovoru povzbudil Svätý Otec rehoľníkov k osobnej modlitbe „zo srdca“, aby počúvali Pána, dbali na kvalitu svojej formácie, a aby sa modlili za povolania.