Indonézia buduje svoje nové hlavné mesto uprostred džungle
Zuzana Klimanová – Vatican News
Indonézia je najväčším súostrovím na svete. Pozostáva z vyše 17 tisíc ostrovov, z ktorých 6 tisíc je obývaných. So svojimi takmer 276 miliónmi obyvateľov je štvrtou najľudnatejšou krajinou sveta (po Číne, Indii a USA). O štyri ostrovy sa Indonézia delí s ďalšími krajinami: o Borneo a Sebatik s Malajziou, o Timor s Východným Timorom a o Novú Guineu s Papuou Novou Guineou.
Krajina má dažďové pralesy i vysokohorské pásma s najvyšším vrchom prevyšujúcim päť tisíc m.n.m. Indonézia sa rozprestiera vo vysoko seizmickom pásme, s vyše 120 aktívnymi sopkami a častými zemetraseniami.
Hlavné mesto Jakarta má približne 11 miliónov obyvateľov. Indonézia je domovom viac než 300 domorodých etník používajúcich 742 jazykov a dialektov. Najväčšou etnickou skupinou sú Jávanci, ktorí tvoria približne 42 % obyvateľstva. Oficiálnym jazykom je indonézština.
Indonézia má najväčšiu moslimskú populáciu na svete, zhruba 87 % obyvateľov sa hlási k islamu. Kresťania tvoria takmer 9 % populácie, hinduisti 3 % a budhisti a ďalší 1,8 %. Väčšina indonézskych hinduistov sú Balijčania a väčšina budhistov sú etnickí Číňania.
Hoci ide o menšinové náboženstvá, budhizmus a hinduizmus majú stále značný vplyv na indonézsku kultúru. Islam po prvýkrát prijali obyvatelia severnej Sumatry pod vplyvom zahraničných obchodníkov v 13. storočí a v 16. storočí sa stal dominantným náboženstvom. Rímsky katolicizmus priniesli do oblasti portugalskí kolonialisti a misionári. Holanďania tu naopak počas koloniálneho obdobia rozšírili protestantizmus.
Indonézske súostrovie bolo významným obchodným centrom najmenej od 7. storočia, keď
kráľovstvo Šrívidžaja obchodovalo s Čínou a Indiou. Indonézska história bola ovplyvnená snahami cudzích mocností ovládnuť jej prírodné bohatstvo.
Indonézia je bývalou kolóniou Holandska. Republikou sa stala v roku 1945, no skutočnú nezávislosť získala až o štyri roky neskôr. V roku 2002 Indonézia stratila bývalú portugalskú kolóniu Východný Timor, ktorá bola jednostranne anektovaná Jakartou v roku 1976. V niektorých oblastiach krajiny prebiehali v 20. storočí občianske vojny, napríklad na Molukách sa ozbrojený konflikt o nezávislosť medzi milíciami moslimov a protestantských kresťanov skončil dohodou až v roku 2002. Separatistické skupiny sa snažia o nezávislosť aj v oblastiach Sumatry či Papuy. Pôsobia tu aj islamistické a teroristické skupiny ako ISIS či al- Káida.
Buduje sa nové hlavné mesto
Zaujímavosťou je, že Indonézska vláda v roku 2019 rozhodla o vybudovaní nového hlavného mesta v pralese na ostrove Borneo, v zóne menej vystavenej prírodným katastrofám. Terajšie 11 miliónové hlavné mesto Jakarta ležiace na ostrove Jáva sa postupne prepadá.
Okrem výrazného znečistenia mesto trápia aj časté záplavy. V niektorých jeho oblastiach sa pôda prepadá aj o 20 cm ročne. Rozhodnutie vlády sa však stretlo s kritikou ekologických aktivistov, keďže nová lokalita hlavného mesta je jedným z najstarších dažďových pralesov na svete.
Oficiálna inaugurácia nového mesta Nusantara v srdci džungle sa uskutočnila v sobotu 17. augusta, v deň získania nezávislosti Indonézie od Holandska. Projekt sa má dokončiť v piatich fázach do roku 2045 a jeho odhadované náklady sú 32 miliárd USD.
Cirkev rastie
Kresťanstvo sa na Indonéziu dostalo vďaka nestoriánom v siedmom storočí, avšak rozšírilo sa až v 16. storočí vďaka katolíckym misionárom, ktorí sem prišli po Portugalcoch. Patrí medzi nich aj sv. František Xaverský. Holanďania vyhnali Portugalcov v roku 1605 a do Indonézie priviedli protestantov – kalvíni, pričom v celej krajine zakázali katolícku vieru na dve storočia (do roku 1806). Katolícki misionári mohli prísť až v 19. storočí. Významným bol jezuitský páter František Gregor Jozef van Lith SJ (1863-1926) – zakladateľ početných škôl. V 20. storočí boli ustanovené apoštolské prefektúry – jednotlivé regióny boli spravované Misionármi Najsvätejšieho Srdca, kapucínmi a verbistami. V roku 1940 bol vysvätený prvý domorodý biskup, jezuita. Cirkev trpela počas japonskej okupácie, v rokoch 1942 - 1945 boli zajatí takmer všetci misionári prítomní v krajine. Diplomatické vzťahy medzi Indonéziou a Svätou stolicou boli nadviazané v roku 1950.
Aj keď je Indonézia islamským štátom, je založená na štyroch princípoch tzv. Pancasily vložených do ústavy (viera v jediného Boha, spravodlivosť a ľudská civilizovanosť, demokracia vedená múdrosťou, sociálna spravodlivosť), čo garantuje slobodu všetkých veriacich. Mottom krajiny je „jednota v rozmanitosti“, keďže krajina má multietnický a multináboženský charakter. To prispelo k vývinu tolerantného charakteru
islamu v krajine. Nechýbali tu však ťažkosti a konflikty. Dochádzalo tu k zneužívaniu zákona o blasfémii, ale aj k rozširovaniu radikálneho islamizmu a vyčíňaniu spomínaných teroristických skupín.
Cirkev je tu menšinou, avšak rastie a je dynamická. Dnes je tu zhruba osem miliónov katolíkov, čo predstavuje 3% obyvateľstva. V niektorých diecézach sú takmer všetci obyvatelia katolíci, v iných zas tvoria len 1% obyvateľstva. Cirkev sa tu zasadzuje o zrušenie trestu smrti, vystupuje proti fundamentalizmu, zameriava sa na pastoráciu mladých (každé štyri roky sa tu konajú Indonézske stretnutia mládeže) a na rodiny – ktoré majú byť protagonistami evanjelizácie spoločnosti. Cirkev vedie dialóg s ďalšími kresťanskými cirkvami prítomnými v krajine.
Indonéziu navštívili už dvaja pápeži - sv. Pavol VI. tu bol 3. decembra 1970 a sv. Ján Pavol II. 9.-13. októbra 1989.
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
