Pápež píše list o tom, ako literatúra vychováva srdce a myseľ

Tiziana Campisi

Dobrá kniha otvára myseľ, stimuluje srdce a pripravuje nás na život, píše pápež František v liste budúcim kňazom. Listom o úlohe literatúry vo formácii, napísaným 17. júla a zverejneným v nedeľu 4. augusta, chce pápež František povzbudiť „k obnove lásky k čítaniu“ a predovšetkým „navrhnúť radikálnu zmenu kurzu“ v príprave kandidátov na kňazstvo, aby sa viac priestoru venovalo čítaniu literárnych diel. Literatúra totiž môže vychovávať „srdcia a mysle pastierov“ k „slobodnému a pokornému používaniu rozumu“ a k „plodnému poznaniu rozmanitosti ľudských jazykov“, čím sa rozšíri ľudská citlivosť a povedie k väčšej duchovnej otvorenosti.

Okrem toho úlohou veriacich, a najmä kňazov, je dotýkať sa sŕdc súčasných ľudí, aby boli oslovení a otvorení pred ohlasovaním Pána Ježiša, a v tom všetkom „má literatúra a poézia významný prínos, ktorý môže ponúknuť“.

Priaznivé účinky čítania

Pápež František vo svojom liste najprv zdôrazňuje priaznivé účinky dobrej knihy, ktorá nám môže „poskytnúť oázu, ktorá nás uchráni od iných, menej zdravých rozhodnutí“, a „vo chvíľach únavy, hnevu, sklamania alebo neúspechu, keď nám samotná modlitba nepomáha nájsť vnútorný pokoj“, nám môže pomôcť prekonať ťažké chvíle a „nájsť pokoj v duši“.

Ľudia sa „pred súčasným neustálym vystavením sociálnym sieťam, mobilným telefónom a iným zariadeniam“, venovali čítaniu častejšie, poznamenáva pápež, ktorý poukazuje na to, že pri audiovizuálnom produkte, hoci je ucelenejší, „čas určený na „obohatenie“ rozprávania alebo skúmanie jeho významu je zvyčajne dosť obmedzený“, zatiaľ čo pri čítaní knihy je čitateľ oveľa aktívnejší. Literárne dielo je „živý a stále plodný text“.

V skutočnosti sa stáva, že pri čítaní je čitateľ obohatený tým, čo dostáva od autora, a to mu umožňuje, aby sa rozvinulo bohatstvo jeho vlastnej osoby.

Venovanie času literatúre

Je pozitívne, že „niektoré kňazské semináre reagovali na posadnutosť „obrazovkami“ a toxickými, povrchnými a násilnými falošnými správami tým, že venovali čas a pozornosť literatúre“, čítaniu a diskusii o knihách, nových či starých, ktoré majú čo povedať. Pápež František uznáva, že vo všeobecnosti tí, ktorí sú vo formácii na prijatie do kňazskej služby, nemusia mať dostatok času venovať sa literatúre, ktorá sa niekedy považuje za „menšie umenie“, ktoré nemusí patriť do vzdelávania budúcich kňazov a ich prípravy na pastoračnú službu.

„Takýto prístup je nezdravý“, a môže viesť k „vážnemu intelektuálnemu a duchovnému ochudobneniu budúcich kňazov“, ktorí tak „nemajú privilegovaný prístup, ktorý literatúra poskytuje k samotnému jadru ľudskej kultúry a, presnejšie, k srdcu každého človeka. Pretože v praxi má literatúra dočinenia s tým, po čom každý z nás od života túži, a vstupuje do dôverného vzťahu s našou konkrétnou existenciou a všetkými jej napätiami, túžbami a významami,“ píše pápež František.

Stretnutie s Ježišom

Aby sme „primerane odpovedali na túžbu mnohých ľudí po Bohu, aby sa ju nesnažili uspokojiť odcudzujúcimi riešeniami alebo Ježišom „bez tela“, musia sa veriaci a kňazi pri ohlasovaní evanjelia usilovať o to, aby sa „každý mohol stretnúť s Ježišom Kristom, ktorý sa stal telom, človekom, stal sa dejinami“. Nikdy nesmieme stratiť zo zreteľa „telo“ Ježiša Krista, odporúča pápež, „to telo, ktoré je tvorené vášňami, emóciami a citmi, slovami, ktoré vyzývajú a utešujú, rukami, ktoré sa dotýkajú a uzdravujú, pohľadmi, ktoré oslobodzujú a povzbudzujú, telo, ktoré je tvorené pohostinnosťou, odpustením, rozhorčením, odvahou, nebojácnosťou; jedným slovom láskou“.

Z tohto dôvodu pápež František zdôrazňuje, že „znalosť literatúry môže budúcich kňazov a všetkých pastoračných pracovníkov urobiť ešte citlivejšími na plnú ľudskosť Pána Ježiša, v ktorej je úplne prítomné jeho božstvo“.

Preklad Tímea Saboslajová