Pápež: Posolstvo nádeje čínskemu ľudu

Isabella Piro – Vatican News

„Posolstvo nádeje“ a požehnanie pre všetkých Číňanov sú jadrom rozhovoru, ktorý pápež František poskytol v knižnici Apoštolského paláca riaditeľovi tlačovej kancelárie Čínskej provincie Spoločnosti Ježišovej pátrovi Pedrovi Chia. Rozhovor z  24. mája bol zverejnený na sociálnych sieťach, pri spomienke Panny Márie Pomocnice kresťanov, patrónky svätyne Sheshan v Šanghaji. A práve túto svätyňu chce pápež navštíviť, ako hovorí v rozhovore, ktorý sa vyznačuje silným duchovným zameraním a je popretkávaný pápežovými osobnými spomienkami a jeho úvahami o budúcnosti Cirkvi.

Pokračovanie odkazu

Svätý Otec František hovorí, že v ázijskej krajine by sa rád stretol s miestnymi biskupmi a „Božím ľudom, ktorý je verný“. „Je to verný ľud,“ dodáva, „zažil veľa vecí a zostal verný. Najmä mladým čínskym katolíkom pápež opakuje myšlienku nádeje, aj keď, ako hovorí, „zdá sa mi tautologické dávať posolstvo nádeje ľudu, ktorý je majstrom nádeje“ a „trpezlivosti v čakaní“. A to, ako zdôrazňuje, „je veľmi krásna vec“. Čína je „veľkým národom“, ktorý „nesmie premárniť svoje dedičstvo“, dodáva pápež František a skutočne: „Musí trpezlivo pokračovať vo svojom dedičstve“.

Kritika a odpor

Pápež sa počas rozhovoru pozastavuje aj nad svojím pontifikátom, ktorý - ako vysvetľuje - prebiehal v spolupráci, s počúvaním a konzultáciami s predstavenými dikastérií a so všetkými. „Kritika vždy pomáha, aj keď nie je konštruktívna,“ zdôrazňuje, pretože „je vždy užitočná, núti človeka zamyslieť sa nad spôsobom konania“. A „za odporom môže byť dobrá kritika“. Niekedy treba „čakať a vydržať“ aj „s bolesťou“, ako keď sa objaví odpor „proti Cirkvi, ako sa to deje práve teraz“ zo strany „malých skupín“. „Chvíle ťažkostí alebo opustenosti“, opakuje pápež, „sa však vždy riešia s útechou“ Pána.

Vojny a iné výzvy

Pokiaľ ide o mnohé „výzvy“, ktoré doteraz zažil na Petrovom stolci, pápež pripomína najmä „obrovskú výzvu“ pandémie, ako aj „aktuálnu výzvu“ vojny, najmä na Ukrajine, v Mjanmarsku a na Blízkom východe. „Vždy sa snažím riešiť dialógom,“ vysvetľuje, „a keď sa to nepodarí, trpezlivosťou a tiež zmyslom pre humor“, podľa učenia svätého Tomáša Mora.

Osobné krízy v minulosti

V osobnej rovine pápež spomína, že počas svojho rehoľného života ako jezuita zažil niekoľko „kríz“. Je to normálna vec, vysvetľuje, „inak by som nebol človekom“. Krízy sa však prekonávajú dvoma spôsobmi: putujú a prechádzajú sa „ako labyrint“, z ktorého sa vychádza „na vrchole“, a potom „človek nikdy nevychádza sám, ale s pomocou, sprevádzaný“, pretože „nechať si pomôcť je veľmi dôležité“. „Pána prosím o milosť odpustenia“, hovorí pápež František, „aby mal so mnou trpezlivosť“.

Duchovné cvičenia, chudobní, mladí ľudia, spoločný domov

Pápež sa tiež pozastavuje nad štyrmi univerzálnymi apoštolskými preferenciami jezuitov, stanovenými v roku 2019 na nasledujúcich desať rokov: podpora duchovných cvičení a rozlišovania, sprevádzanie chudobných a vylúčených, sprevádzanie mladých ľudí pri vytváraní budúcnosti plnej nádeje a starostlivosť o spoločný domov. Ide o štyri „integrované“ princípy, ktoré „nemožno oddeliť“, hovorí a zdôrazňuje, že sprevádzanie, rozlišovanie a misijná činnosť sú základnými kameňmi Spoločnosti Ježišovej.

Klerikalizmus a svetskosť, dve pohromy Cirkvi

Pri pohľade na budúcnosť Cirkvi pápež pripomína, že podľa niektorých bude „stále menšia“ a bude si musieť „dávať pozor, aby neupadla do moru klerikalizmu a duchovného svetáctva“, ktoré podľa slov kardinála de Lubaca, citovaných pápežom, predstavujú „najhoršie zlo, aké môže postihnúť Cirkev, horšie dokonca ako časy konkubinátnych pápežov“. Napokon tomu, kto bude jeho nástupcom na Petrovom stolci, pápež František pripomína dôležitosť modlitby, pretože „Pán hovorí v modlitbe“.

Preklad Martin Jarábek