Pápež: Trest smrti nikdy neprináša spravodlivosť, ale je jedom pre spoločnosť
Pápež František
Evanjelium je stretnutie so živou osobou, ktorá mení životy: Ježiš je schopný zmeniť naše plány, túžby a perspektívy. Poznať ho znamená naplniť našu existenciu zmyslom, pretože Pán nám ponúka radosť, ktorá nikdy nevyprchá, pretože je to radosť samotného Boha.
Príbeh Dalea Recinella, s ktorým som sa stretol počas audiencie a ktorého som lepšie spoznal vďaka článkom, ktoré v priebehu rokov napísal pre L'Osservatore Romano, a teraz vďaka tejto hlboko dojímavej knihe, potvrdzuje to, čo som povedal: „len tak môžeme pochopiť, ako sa človek, ktorý mal v budúcnosti iné ciele, stal kaplánom odsúdených na smrť ako laický kresťan, manžel a otec.“
Jeho úloha je nesmierne ťažká, riskantná a namáhavá, pretože sa dotýka zla vo všetkých jeho rozmeroch: zlo spáchané na obetiach, ktoré sa nedá odčiniť. Zlo, ktoré odsúdený prežíva s vedomím, že je odsúdený na istú smrť. Zlo, ktoré sa prostredníctvom výkonu trestu smrti vštepuje do spoločnosti. Áno, ako som opakovane zdôrazňoval, trest smrti v žiadnom prípade nie je riešením násilia, ktoré môže postihnúť nevinných ľudí. Popravy z trestu smrti zďaleka neprinášajú spravodlivosť, ale podnecujú pocit pomsty, ktorý sa stáva nebezpečným jedom pre telo našej občianskej spoločnosti.
Štáty by sa mali zamerať na to, aby väzňom poskytli príležitosť skutočne zmeniť svoj život, a nie investovať peniaze a zdroje do ich popravy, akoby to boli ľudské bytosti, ktoré už nie sú hodné života a treba sa ich zbaviť. Fiodor Dostojevskij vo svojom románe „Idiot“, stručne vystihuje logickú a morálnu neudržateľnosť trestu smrti, keď hovorí o človeku odsúdenom na smrť: „Je to šikanovanie ľudskej duše, nič viac! Je napísané: Nezabiješ, a predsa za to že zabil, iní zabíjajú jeho. Nie, je to niečo, čo by nemalo existovať.“ Jubileum by malo skutočne zaviazať všetkých veriacich, aby spoločne vyzývali na zrušenie trestu smrti, praxe, ktorá, ako uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi, „je neprípustná, pretože je útokom na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby!“ (n. 2267).
Okrem toho je práca Dalea Recinella, nezabúdajúc na významný prínos jeho manželky Susan, ktorý sa odráža v knihe, veľkým darom pre Cirkev a spoločnosť v Spojených štátoch, kde Dale žije a pracuje. Jeho angažovanosť ako laického kaplána, najmä na takom neľudskom mieste, akým je cela smrti, je živým a vášnivým svedectvom o nekonečnom Božom milosrdenstve. Ako nás naučilo Mimoriadne jubileum milosrdenstva, nikdy si nesmieme myslieť, že by mohol existovať nejaký náš hriech, chyba alebo čin, ktorý by nás natrvalo vzdialil od Pána. Jeho srdce už bolo za nás ukrižované. A Boh nám môže iba odpustiť.
Samozrejme, toto nekonečné Božie milosrdenstvo môže byť aj pohoršujúce, ako pohoršovalo mnohých ľudí v Ježišovej dobe, keď Boží Syn jedol s hriešnikmi a prostitútkami. Brat Dale sa tiež stretáva s kritikou, protestmi a odmietaním pre svoju duchovnú angažovanosť voči odsúdeným. Nie je však pravda, že Ježiš prijal do svojho náručia lotra odsúdeného na smrť? Nuž, Dale Recinella skutočne pochopil, že Božia láska je bezhraničná a nesmierna, a svojím životom svedčí zakaždým, keď prekročí prah väzenia, najmä toho, ktoré nazýva „domom smrti“. A že ani ten najodpornejší z našich hriechov nepoškvrňuje našu identitu v Božích očiach: zostávame jeho deťmi, ktoré miluje, o ktoré sa stará a ktoré považuje za vzácne.
Preto by som chcel Daleovi Recinellovi úprimne a srdečne poďakovať: pretože jeho práca kaplána v cele smrti je vytrvalým a vášnivým nasledovaním najhlbšej skutočnosti Ježišovho evanjelia, ktorou je Božie milosrdenstvo, jeho bezpodmienečná a vytrvalá láska ku každému človeku, dokonca aj k tým, ktorí pochybili. A aby z láskyplného pohľadu, ako bol pohľad Krista na kríži, našli nový zmysel svojho života a vlastne aj svojej smrti.
Città del Vaticano, 18. júla 2024
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
