Anjel Pána: Boli sme stvorení pre nežnosť a lásku

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

V evanjeliu dnešnej liturgie (porov. Mk 7, 1-8.14-15.2-23) Ježiš hovorí o čistých a nečistých veciach: je to téma, ktorá bola jeho súčasníkom veľmi blízka a ktorá sa spájala najmä s dodržiavaním obradov a pravidiel správania, aby sa zabránilo akémukoľvek kontaktu s vecami alebo osobami považovanými za nečisté, a ak sa tak stalo, aby sa „poškvrna“ odstránila (porov. Lv 11-15). V tých časoch boli niektorí nábožní ľudia takmer posadnutí starostlivosťou o čistotu a nečistotu. 

Niektorí zákonníci a farizeji, obsedantne prísni dodržiavatelia týchto pravidiel, obviňujú Ježiša, že dovolil svojim učeníkom brať pokrmy bez umytia rúk. A Ježiš túto výčitku farizejov adresovanú svojim učeníkom využíva na to, aby nám povedal o čistote.

Ježiš zdôraznil, že čistota nie je spojená iba s vonkajšími obradmi, ale predovšetkým je spojená s vnútornými postojmi. Aby bol človek čistý, nemusí si umývať ruky niekoľkokrát, ak potom v srdci prechováva zlé pocity, ako je chamtivosť, závisť alebo pýcha, či zlé úmysly, ako je klamstvo, krádež, zrada a ohováranie (porov. Mk 7, 21 - 22). Ježiš upozorňuje, aby sa chránili pred formalizmom, ktorý neprispieva k rastu v dobrote, naopak tento formalizmus môže niekedy viesť k tomu, že človek zanedbáva alebo dokonca ospravedlňuje u seba i u iných rozhodnutia a postoje, ktoré sú v rozpore s láskou, zraňujú dušu a uzatvárajú srdce.

A toto, bratia a sestry, je dôležité aj pre nás: nemožno napríklad vyjsť zo svätej omše a už na nádvorí kostola sa zastaviť a zlomyseľne a nemilosrdne klebetiť o všetkom a všetkých. Klebetenie ničí srdce i dušu. A to nemôžeš dopustiť! Ideš na omšu a potom pri vchode robíš tieto veci, to je nedobré! Alebo sa tváriť zbožne pri modlitbe, ale potom sa doma správať chladne a odmerane k členom svojej rodiny, alebo zanedbávať svojich starých rodičov, ktorí potrebujú pomoc a spoločnosť (porov. Mk 7, 10-13). Toto je dvojitý život a tak sa to nedá robiť. A práve tak to robili farizeji. Mali vonkajšiu čistotu, ale bez dobrých a milosrdných postojov k druhým. Človek nemôže byť len zdanlivo maximálne spravodlivý ku všetkým a hoci možno aj robí trochu akejsi dobrovoľníckej práce a nejaké filantropické gestá, ale potom vo vnútri pestuje nenávisť voči druhým, pohŕda chudobnými a najmenšími alebo sa vo svojej práci správa nečestne.

Takýmto konaním sa vzťah s Bohom redukuje na vonkajšie gestá a vo vnútri človek zostáva odolný voči očisťujúcemu pôsobeniu jeho milosti, zotrváva v myšlienkach, posolstvách a správaní bez lásky.

Boli sme stvorení pre iné veci. Boli sme stvorení pre skutočnú čistotu života, pre nežnosť a lásku. Položme si teda otázky: žijem svoju vieru dôsledne, čiže to, čo robím v kostole, sa snažím v rovnakom duchu robiť aj mimo neho? Uskutočňujem vo svojich pocitoch, slovách a skutkoch v blízkosti a úcte k bratom a sestrám to, čo hovorím v modlitbe? Zamyslime sa nad tým.

Mária, Matka najčistejšia, nech nám pomáha, aby sa náš život v úprimnej a uskutočňovanej láske stal Bohu milou bohoslužbou (porov. Rim 12, 1).

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)