Pápež duchovným: Musíte byť naplnení Kristovou vôňou

PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA

Stretnutie s biskupmi, kňazmi, zasvätenými osobami, seminaristami a katechétmi, Dili, katedrála, 10. septembra

Drahí bratia biskupi, drahí kňazi a diakoni, rehoľníci a seminaristi, drahí katechéti, bratia a sestry, dobré ráno!

Mnohí mladší - seminaristi, rehoľníčky, rehoľníci, mladí ľudia - zostali vonku. A teraz, keď som videl biskupa, povedal som mu, že musí rozšíriť katedrálu, lebo je to milosť mať toľko povolaní! Ďakujeme Pánovi a ďakujeme aj misionárom, ktorí prišli pred nami. Keď vidíme tohto muža [Florentino de Jesús Martins, 89-ročný, o ktorom pápež povedal, že „sa môže smelo merať s apoštolom Pavlom“], ktorý bol celý život katechétom, môžeme pochopiť milosť misie, ktorá mu bola zverená. Ďakujme Pánovi za toto požehnanie pre túto Cirkev. 

Som šťastný, že môžem byť medzi vami v rámci cesty, ktorá ma vidí ako pútnika v krajinách Orientu. Ďakujem arcibiskupovi Norbertovi de Amaralovi za jeho slová, ktorými mi pripomenul, že Východný Timor je krajina „na okraji sveta“. Aj ja pochádzam z konca sveta, ale vy viac ako ja! A rád hovorím: práve preto, že je na okraji sveta, je v centre evanjelia! To je paradox, ktorý sa musíme naučiť: v evanjeliu sú hranice stredom a Cirkev, ktorá nie je schopná ísť na hranice a skrýva sa v strede, je veľmi chorá Cirkev. Naopak, keď Cirkev hľadí von, posiela misionárov, stavia sa na tie hranice, ktoré sú stredom, centrom Cirkvi. Ďakujem vám, že ste na hraniciach. Pretože dobre vieme, že v Kristovom srdci sú periférie existencie centrom: evanjelium je preplnené ľuďmi, postavami a príbehmi, ktoré sú na okraji, na hraniciach, ale sú povolané Ježišom a stávajú sa protagonistami nádeje, ktorú nám prišiel priniesť.

Radujem sa s vami a za vás, pretože ste Pánovými učeníkmi v tejto krajine. Pri premýšľaní o vašej práci a výzvach, ktorým ste povolaní čeliť, som si spomenul na veľmi sugestívny úryvok z Jánovho evanjelia, ktorý nám rozpráva o scéne nehy a dôvernosti, ktorá sa odohrala v dome Ježišových priateľov Lazára, Marty a Márie (porov. Jn 12, 1 - 11). V istom okamihu počas večere Mária „vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja.“ (v. 12, 3).

Mária pomaže Ježišove nohy a táto vôňa sa rozšíri po celom dome. Chcel by som sa spolu s vami zastaviť práve pri tomto: vôňa, Kristova vôňa, vôňa jeho evanjelia, je dar, ktorý máte, dar, ktorý vám bol daný zadarmo, ale ktorý musíte strážiť a ktorý sme všetci spoločne povolaní šíriť. Strážte túto vôňu, tento dar evanjelia, ktorý Pán dal tejto krajine Východného Timoru, a šírte túto vôňu .

Prvá vec: chráňte túto vôňu. Vždy sa musíme vrátiť k pôvodu, k pôvodu prijatého daru, k tomu, že sme kresťania, kňazi, rehoľníci alebo katechéti. Dostali sme samotný Boží život skrze Ježiša, jeho syna, ktorý za nás zomrel a dal nám Ducha Svätého. Boli sme pomazaní, sme pomazaní olejom radosti a apoštol Pavol píše: „Veď sme pred Bohom Kristovou vôňou“ (2 Kor 2, 15).

Drahé sestry, drahí bratia, vy ste Kristovou vôňou! A tento symbol vám nie je neznámy: tu na Timore totiž rastie santalové drevo v hojnom množstve, ktorého vôňu si veľmi cenia a vyhľadávajú aj iné národy a krajiny. Jeho hodnotu chváli aj samotná Biblia, keď hovorí, že kráľovná zo Sáby navštívila kráľa Šalamúna a ponúkla mu santalové drevo ako dar (porov. 1 Kr 10, 12). Neviem, či sa kráľovná zo Sáby pred cestou k Šalamúnovi nezastavila možno vo Východnom Timore a nevzala si odtiaľ santalové drevo!

Sestry, bratia, vy ste Kristovou vôňou, vôňou oveľa vzácnejšou ako francúzske parfumy! Ste Kristovým parfumom, ste parfumom evanjelia v tejto krajine. Ako santalové drevo, večne zelené, stále silné, rastúce a prinášajúce ovocie, aj vy ste misionárskymi učeníkmi naplnenými vôňou Ducha Svätého, aby ste naplnili vôňou životy svätého verného Božieho ľudu.

Nezabúdajme však na jednu vec: parfum prijatý od Pána treba strážiť, treba sa oň starať s veľkou starostlivosťou, tak ako ho Mária z Betánie odložila, uchovala práve pre Ježiša. Rovnako si musíme strážiť lásku, opatrovať ju. Nezabúdajte na túto vetu: musíme strážiť lásku, ktorou Pán náš život naplnil vôňou, aby nevybledla a nestratila svoju vôňu. A čo to znamená? Znamená to byť si vedomí daru, ktorý sme dostali - všetko, čo máme, je dar, buďme si toho vedomí -, pamätať na to, že táto vôňa nie je určená pre nás, ale na pomazanie Kristových nôh, na ohlasovanie evanjelia, na službu chudobným, znamená to strážiť sa, pretože priemernosť a duchovná vlažnosť na nás vždy číhajú. A pripomína sa mi niečo, čo o priemernosti a svetskosti povedal kardinál De Lubac: „Najhoršie, čo sa môže stať ženám a mužom Cirkvi, je upadnúť do svetskosti, do duchovnej svetskosti. Buďte opatrní, zachovajte si tento parfum, ktorý nám dáva toľko života.

A ja by som dodal ešte jednu vec: s vďačnosťou sa pozeráme na históriu, ktorá nám predchádzala, na semeno viery, ktoré tu zasiali misionári. Títo traja, ktorí k nám prehovorili: rehoľníčka, ktorá tu prežila celý svoj zasvätený život; tento kňaz, ktorý vedel sprevádzať svoj ľud v ťažkých časoch cudzej nadvlády; a tento diakon, ktorému sa nezasekol jazyk, aby mohol ohlasovať evanjelium a krstiť. Spomeňme si na tieto tri príklady, ktoré sú reprezentatívne pre dejiny našej Cirkvi. Je to semeno, ktoré tu bolo zasiate. Sú to [tiež] školy na výchovu pastoračných pracovníkov a mnohé ďalšie. Ale stačí to?

Vskutku, musíme stále rozdúchavať plameň viery. Preto by som vám chcel povedať: nezanedbávajte prehlbovanie svojho poznania evanjeliovej náuky, nezanedbávajte dozrievanie v duchovnej, katechetickej a teologickej formácii; lebo to všetko slúži na ohlasovanie evanjelia v tejto vašej kultúre a zároveň na jej očisťovanie od archaických a niekedy poverčivých foriem. Hlásanie viery sa musí inkulturovať do vašej kultúry a vaša kultúra sa musí evanjelizovať. A to sa týka všetkých národov, nielen vás. Ak Cirkev nie je schopná inkulturovať vieru, nie je schopná vyjadriť vieru v hodnotách vlastných danej krajine, bude to etická a neplodná Cirkev. Vo vašej kultúre je veľa krásnych vecí, mám na mysli najmä vieru vo vzkriesenie a v prítomnosť duší mŕtvych; ale to všetko treba vždy očistiť vo svetle evanjelia, vo svetle cirkevnej náuky. Prosím, zaviažte sa k tomu, pretože „každá kultúra a každá skupina potrebuje očistiť a dozrieť

A dostávame sa k druhému bodu: šírenie vône. Cirkev existuje preto, aby evanjelizovala, a my sme povolaní prinášať druhým sladkú vôňu života, nový život evanjelia. Mária z Betánie nepoužíva vzácny nard na ozdobu seba, ale na pomazanie Ježišových nôh, a tak šíri vôňu po celom dome. Markovo evanjelium totiž upresňuje, že Mária, aby mohla pomazať Ježiša, rozbije alabastrovú nádobu s voňavou masťou (porov. 14, 3). Evanjelizácia sa deje vtedy, keď máme odvahu „rozbiť“ nádobu, ktorá obsahuje voňavku, rozbiť „škrupinu“, ktorá nás často uzatvára do seba, a vystúpiť z lenivej, pohodlnej religiozity, prežívanej len pre osobnú potrebu. A veľmi sami páčil výraz, ktorý použila Rosa, keď povedala: „Cirkev v pohybe, Cirkev, ktorá nestojí na mieste, ktorá sa netočí okolo seba, ale horí vášňou prinášať radosť z evanjelia všetkým“.

Aj vaša krajina, ktorá má korene v dlhej kresťanskej histórii, dnes potrebuje nový impulz v evanjelizácii, aby sa vôňa evanjelia dostala ku všetkým: vôňa zmierenia a pokoja po rokoch vojnového utrpenia; vôňa súcitu, ktorá pomôže chudobným postaviť sa na nohy a vzbudí odhodlanie pozdvihnúť ekonomické a sociálne šťastie krajiny; vôňa spravodlivosti proti korupcii. Buďte opatrní! Toľkokrát môže korupcia preniknúť do našich spoločenstiev, do našich farností. A najmä treba šíriť vôňu evanjelia proti všetkému, čo ponižuje, čo znetvoruje, ba dokonca ničí ľudský život, proti tým nákazám, ktoré vytvárajú vnútornú prázdnotu a utrpenie, ako sú alkoholizmus, násilie, nedostatok úcty k ženám. Ježišovo evanjelium má moc premeniť tieto temné skutočnosti a vytvoriť novú spoločnosť. Posolstvo, ktoré vy rehoľníci ponúkate vzhľadom na fenomén nedostatku úcty k ženám, je, že ženy sú najdôležitejšou súčasťou Cirkvi, pretože sa starajú o tých, ktorí to najviac potrebujú: starajú sa o nich, sprevádzajú ich. Práve som navštívil ten krásny domov pre najchudobnejších a najodkázanejších [škola Irmãs Alma pre deti s postihnutím]. Sestry, buďte matkami Božieho ľudu; vedzte, ako „rodiť“ spoločenstvá, buďte matkami. To je to, čo od vás chcem.

Drahé sestry, drahí bratia, je potrebný tento impulz evanjelia; a preto sú dnes potrebné rehoľné sestry, rehoľníci, kňazi, zanietení katechéti, pripravení katechéti a kreatívni katechéti. V misii je potrebná kreativita. A ja ďakujem pánovi Florentinovi za jeho svedectvo katechétu, poučné, venoval tejto krásnej službe veľkú časť svojho života . A najmä kňazom by som chcel povedať: dozvedel som sa, že ľudia vás oslovujú s veľkou láskou, keď vás volajú „Amu“, čo je tu najdôležitejší titul, znamená to „pane“. To by však vo vás nemalo vzbudzovať pocit nadradenosti nad ľudom: pochádzate z ľudu, narodili ste sa z matiek ľudu, vyrastali ste s ľudom. Nezabúdajte na kultúru ľudu, ktorú ste dostali. Nie ste nadradení. Nemalo by vás to viesť ani k pokušeniu pýchy a moci. A viete, ako sa začína pokušenie moci? Chápete to, však? Moja stará mama mi hovorievala: „Diabol vždy vchádza cez vrecká“ [po taliansky]; sem vchádza diabol, vždy vchádza cez vrecká. Prosím, nepovažujte svoju službu za spoločenskú prestíž. Nie, služba je služba. A ak sa niekto z vás necíti byť služobníkom ľudí, choďte a požiadajte o radu múdreho kňaza, aby vám pomohol s týmto veľmi dôležitým rozmerom. Pamätajme na toto: voňavým olejom pomazávame Kristove nohy, ktoré sú nohami našich bratov a sestier vo viere, počnúc tými najchudobnejšími. Tí najchudobnejší sú najprivilegovanejší a touto vôňou sa o nich musíme starať. Gesto, ktoré tu veriaci robia pri stretnutí s vami kňazmi, je výrečné: berú vašu posvätenú ruku a približujú si ju k čelu na znak požehnania. Je krásne vidieť v tomto znamení náklonnosť svätého Božieho ľudu, pretože kňaz je nástrojom požehnania: nikdy, nikdy nesmie kňaz využívať svoju úlohu, vždy musí žehnať, utešovať, byť služobníkom súcitu a znamením Božieho milosrdenstva. A možno znakom toho všetkého je chudobný kňaz. Milujte chudobu ako svoju nevestu.

Drahí bratia, portugalský diplomat z roku 1500 Tomé Pires napísal: „Malajskí obchodníci hovoria, že Boh stvoril Timor pre santalové drevo“ (The Summa Oriental, Londýn 1944, 204). My však vieme, že existuje aj iný parfum: okrem santalového dreva existuje aj iný, a to vôňa Kristova, vôňa evanjelia, ktorá obohacuje život a napĺňa ho radosťou.

Vy, kňazi, diakoni, rehoľníci: nedajte sa odradiť! Ako nám pripomenul otec Sancho vo svojom dojímavom svedectve: „Boh sa vie postarať o tých, ktorých povolal a poslal na svoje poslanie. V ťažkých chvíľach myslite na toto: On nás sprevádza. Dovoľme Pánovi, aby nás sprevádzal v duchu chudoby a v duchu služby. Zo srdca vám žehnám. A prosím vás, aby ste sa za mňa nezabudli modliť. Ale modlite sa za, nie proti! Ďakujem vám.

A na záver by som chcel poďakovať, veľmi poďakovať za vašich starších, starších kňazov, ktorí tu strávili svoj život; starších rehoľníkov, ktorí sú tu, ktorí sú výnimoční, ktorí strávili svoj život. Sú naším vzorom. Ďakujem vám!

Preklad Martin Jarábek