Pápež v Papue Novej Guinei: Národ, ktorý sa modlí, má budúcnosť

1. PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA – Papua Nová Guinea

Stretnutie s úradmi, zástupcami občianskej spoločnosti a diplomatickým zborom, Port Moresby, APEC House, 7. septembra 

Som veľmi rád, že som tu dnes s vami a že môžem navštíviť Papuu Novú Guineu. Ďakujem generálnemu guvernérovi za jeho srdečné privítanie a ďakujem vám všetkým za vrelé prijatie. Pozdravujem všetkých obyvateľov krajiny a želám im mier a prosperitu. A odteraz vyjadrujem vďaku úradom za pomoc, ktorú poskytujú mnohým aktivitám Cirkvi v duchu vzájomnej spolupráce pre spoločné dobro. 

Vo vašej vlasti, na súostroví so stovkami ostrovov, sa hovorí viac ako osemsto jazykmi, ktoré zodpovedajú viacerým etnickým skupinám: to poukazuje na mimoriadne kultúrne a ľudské bohatstvo; a priznám sa, že ma to veľmi fascinuje, a to aj na duchovnej úrovni, pretože si predstavujem, že táto obrovská rozmanitosť je výzvou pre Ducha Svätého, ktorý vytvára harmóniu rozdielov!

Okrem ostrovov a nárečí je vaša krajina bohatá aj na pozemné a vodné zdroje. Tieto hmotné dobrá sú Bohom určené pre celé spoločenstvo, a aj keď si ich využívanie vyžaduje zapojenie širších odborných kapacít a veľkých medzinárodných korporácií, je správne, aby sa pri rozdeľovaní výnosov a zamestnávaní pracovnej sily náležite zohľadňovali potreby miestneho obyvateľstva, aby sa účinne zlepšili jeho životné podmienky.

Toto environmentálne a kultúrne bohatstvo predstavuje zároveň veľkú zodpovednosť, pretože zaväzuje všetkých, vládcov spolu s občanmi, aby podporovali všetky iniciatívy potrebné na zhodnotenie prírodných a ľudských zdrojov takým spôsobom, aby sa dosiahol trvalo udržateľný a spravodlivý rozvoj, ktorý podporuje blahobyt všetkých, nikoho nevynímajúc, prostredníctvom konkrétne realizovateľných programov a medzinárodnej spolupráce, pri vzájomnom rešpektovaní a dohodách výhodných pre všetky strany.

Nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie takýchto trvalých výsledkov je stabilita inštitúcií, ktorú podporuje súlad v určitých zásadných bodoch medzi rôznymi koncepciami a citlivosťami prítomnými v spoločnosti. Zvyšovanie inštitucionálnej pevnosti a budovanie konsenzu o základných rozhodnutiach je v skutočnosti predpokladom integrálneho solidárneho rozvoja. Vyžaduje si tiež dlhodobú víziu a atmosféru spolupráce medzi všetkými, a to aj pri rozlišovaní úloh a názorových rozdielov.

Dúfam najmä, že sa zastaví kmeňové násilie, ktoré, žiaľ, prináša mnoho obetí, neumožňuje ľuďom žiť v mieri a bráni rozvoju. Preto apelujem na zmysel pre zodpovednosť všetkých, aby sme zastavili špirálu násilia a namiesto toho sa odhodlane vydali cestou, ktorá vedie k plodnej spolupráci v prospech všetkých obyvateľov krajiny.

V atmosfére, ktorú tieto postoje vytvárajú, sa môže definitívne vyriešiť aj otázka štatútu ostrova Bougainville, čím sa predíde opätovnému rozhoreniu starého napätia.

Upevnením dohody o základoch občianskej spoločnosti a ochotou každého jednotlivca obetovať niečo zo svojho vlastného postavenia pre dobro všetkých sa dajú do pohybu sily potrebné na zlepšenie infraštruktúry, riešenie zdravotných a vzdelávacích potrieb obyvateľstva a zvýšenie príležitostí na dôstojnú prácu.

Aj keď na to niekedy zabúdame, ľudia potrebujú okrem životných potrieb, mať v srdci veľkú nádej, vďaka ktorej sa im dobre žije, ktorá im dodáva chuť a odvahu realizovať ďalekosiahle projekty a umožňuje im pozerať sa nahor a k šírym horizontom.

Hojnosť materiálnych zdrojov bez tohto dychu duše nestačí na to, aby oživila vitálnu a pokojnú, pracovitú a radostnú spoločnosť, naopak, spôsobuje, že sa spoločnosť obracia sama do seba. Vyprahnutosť srdca spôsobuje, že stráca orientáciu a zabúda na správny rebríček hodnôt. Berie jej impulz a blokuje ju do takej miery - ako sa to stáva v niektorých bohatých spoločnostiach -, že stráca nádej v budúcnosť a už nedokáže nájsť dôvody na odovzdávanie života.

Preto je potrebné nasmerovať ducha k väčším skutočnostiam; je potrebné, aby správanie človeka podporovala vnútorná sila, ktorá ho chráni pred rizikom, že sa skorumpuje a stratí na ceste schopnosť rozpoznať zmysel svojej práce a vykonávať ju s oddanosťou a stálosťou.

Hodnoty ducha výrazne ovplyvňujú výstavbu pozemského mesta a všetkých časných skutočností, vlievajú dušu - takpovediac -, inšpirujú a posilňujú každý projekt. To sa odráža aj v logu a motte mojej návštevy Papuy Novej Guiney. Motto hovorí za všetko jedným slovom: „Modli sa“. Možno niektorých, ktorí príliš dbajú na „politickú korektnosť“, táto voľba prekvapí; v skutočnosti sa však mýlia, pretože ľud, ktorý sa modlí, má budúcnosť a čerpá silu a nádej zhora. A aj emblém rajského vtáka v logu (apoštolskej) cesty je symbolom slobody: tej slobody, ktorú nič a nikto nemôže udusiť, pretože je vnútorná a stráži ju Boh, ktorý je láska a chce, aby jeho deti boli slobodné.

Všetkým tým, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu – veľkej väčšine vášho národa - vrúcne želám, aby sa viera nikdy nezúžila len na dodržiavanie obradov a predpisov, ale aby spočívala v láske k Ježišovi Kristovi a v jeho nasledovaní a aby sa stala kultúrou života, inšpirujúcou mysle a činy a aby sa stala svetlom, ktoré osvetľuje smer. Takto môže viera pomôcť aj celej spoločnosti rásť a nachádzať dobré a účinné riešenia jej veľkých výziev.

Vážené dámy a páni, prišiel som sem povzbudiť katolíckych veriacich, aby pokračovali na svojej ceste, a utvrdiť ich vo vyznávaní viery; prišiel som sa s nimi radovať z pokroku, ktorý robia, a zdieľať ich ťažkosti; som tu, ako by povedal svätý Pavol, ako „spolupracovník vo vašej radosti“ (2 Kor 1, 24).

Blahoželám kresťanským komunitám k charitatívnej činnosti, ktorú vykonávajú v krajine, a vyzývam ich, aby sa vždy usilovali o spoluprácu s verejnými inštitúciami a všetkými ľuďmi dobrej vôle, počnúc bratmi a sestrami patriacimi k iným kresťanským denomináciám a iným náboženstvám, pre spoločné dobro všetkých obyvateľov Papuy Novej Guiney.

Žiarivé svedectvo blahoslaveného Petra To Rota - ako povedal svätý Ján Pavol II. počas svätej omše pri jeho blahorečení – „nás učí, aby sme sa veľkodušne dali do služieb druhých, aby sa spoločnosť rozvíjala v čestnosti a spravodlivosti, v harmónii a solidarite“ (porov. homília, Port Moresby, 17. januára 1995). Nech vám jeho príklad spolu s príkladom blahoslaveného Giovanniho Mazzucconiho, z Pápežského inštitútu zahraničných misií (PIME) a všetkých misionárov, ktorí ohlasovali evanjelium v tejto vašej krajine, dodá silu a nádej.

Nech svätý archanjel Michal, patrón Papuy Novej Guiney, vždy bdie nad vami a chráni vás pred všetkými nebezpečenstvami, ochraňuje verejných predstaviteľov a všetkých obyvateľov tejto krajiny.

Vaša excelencia, hovorili ste o ženách. Nezabúdajme, že sú to práve ony, ktoré posúvajú krajinu vpred. Ženy majú silu dávať život, budovať a rozvíjať krajinu. Nezabúdajme, že ženy sú na čele ľudského a duchovného rozvoja.

Vaša excelencia, dámy a páni!

S radosťou začínam svoju návštevu medzi vami. Ďakujem vám, že ste mi otvorili dvere vašej krásnej krajiny, ktorá je veľmi ďaleko od Ríma, a predsa tak blízko srdca Katolíckej cirkvi. V srdci Cirkvi je totiž láska Ježiša Krista, ktorý na kríži objal všetkých ľudí. Jeho evanjelium je pre všetky národy, nie je viazané na žiadnu pozemskú moc, ale je slobodné, aby obohatilo každú kultúru a umožnilo rásť Božiemu kráľovstvu vo svete. Evanjelium nech je inkulturované a kultúry nech sú evanjelizované. Nech toto kráľovstvo nájde v tejto krajine plné prijatie, aby všetky národy Papuy Novej Guiney s rozmanitosťou svojich tradícií žili spolu v harmónii a dali svetu znamenie bratstva. Veľká vďaka.

Preklad Andrej Klapka, Martin Jarábek