Pápežova homília v Dili: Odrážať silné a nežné svetlo Boha lásky

Plné znenie homílie Svätého Otca:

«Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn» (Iz 9,5).

Týmito slovami sa prorok Izaiáš v prvom čítaní obracia na obyvateľov Jeruzalema v čase rozkvetu mesta, ktorý sa však, žiaľ, vyznačuje aj veľkým morálnym úpadkom.

Je tu veľké bohatstvo, ale bohatstvo zaslepuje mocných, klame ich, že sú sebestační, že nepotrebujú Pána, a ich 

domýšľavosť ich vedie k sebectvu a nespravodlivosti. Preto aj napriek veľkému bohatstvu sú chudobní opustení a hladujú, rozmáha sa nevera a náboženská prax sa čoraz viac obmedzuje na obyčajnú formálnosť. Klamlivá fasáda sveta, ktorý je na prvý pohľad dokonalý, tak zakrýva skutočnosť, ktorá je oveľa temnejšia, drsnejšia a krutejšia, kde je veľmi potrebné obrátenie, milosrdenstvo a uzdravenie.

Preto prorok ohlasuje svojim krajanom nový obzor, ktorý pred nimi otvorí Boh: budúcnosť plnú nádeje, budúcnosť radosti, v ktorej budú útlak a vojna navždy vyhnané (porov. Iz 9, 1 - 4). Vzbudí pre nich veľké svetlo (porov. v. 1), ktoré ich vyslobodí z temnoty hriechu, ktorou sú utláčaní, a neurobí tak silou vojsk, silou zbraní a bohatstva, ale prostredníctvom daru syna (porov. v. 5-6).

Zastavme sa a zamyslime sa nad týmto obrazom: Boh nechá zažiariť svoje svetlo, ktoré je spásou prostredníctvom daru syna.

Všade je narodenie dieťaťa žiarivým okamihom, momentom radosti a oslavy a niekdy v nás vyvoláva dobré túžby obnoviť sa v dobrote, prinavrátiť sa k čistote a jednoduchosti. Pred novonarodeným dieťaťom sa aj to najtvrdšie srdce zahreje a naplní nehou. Krehkosť dieťaťa nesie vždy so sebou také silné posolstvo, že sa dotkne aj tých najzatvrdnutejších duší a vráti im hnutia a predsavzatia harmónie a pokoja. Bratia a sestry, je úžasné, čo sa deje pri narodení dieťaťa!

Blízkosť Boha sa prejavuje prostredníctvom dieťaťa. Boh sa stáva dieťaťom. A to nielen preto, aby nás uviedol do úžasu a dojatia, ale aj, aby nás otvoril pre Otcovu lásku, aby sme sa ňou nechali formovať, aby tak mohla uzdraviť naše rany, znovu usporiadať naše nezhody, vrátiť poriadok do našej existencie.

Na Východnom Timore je krásne, pretože je tu mnoho detí: ste mladá krajina, v ktorej na každom rohu cítiť pulzujúci život. A to je veľký dar: prítomnosť toľkých mladých ľudí a toľkých detí neustále obnovuje našu energiu a náš život. Avšak ešte viac je znamením, pretože vytvárať priestor pre deti, pre maličkých, prijímať ich, starať sa o nich a sami sa zároveň stávať maličkými pred Bohom a pred sebou navzájom, sú práve tie postoje, ktoré nás otvárajú Pánovmu pôsobeniu. Tým, že sa stávame deťmi, umožňujeme Božie konanie v nás.

Dnes si uctievame Pannu Máriu ako Kráľovnú, teda ako matku Kráľa, Ježiša, ktorý sa chcel narodiť malý, stať sa naším bratom, prosiac o „áno“ krehkej a chudobnej mladej dievčiny (porov. Lk 1, 38).

Mária to pochopila do tej miery, že sa rozhodla zostať malá po celý svoj život, ba dokonca sa stále viac umenšovať, slúžiť, modliť sa, vytrácať sa, aby urobila miesto Ježišovi, aj keď ju to stálo veľa. 

Preto, drahí bratia a drahé sestry, nebojme sa stať sa maličkými pred Bohom a jeden pred druhým, nemajme strach stratiť svoj život, darovať svoj čas, prehodnotiť svoj program a keď je to potrebné, obmedziť svoje plány, nie preto, aby sme ich zmenšili, ale aby sme ich urobili ešte krajšími prostredníctvom daru seba samých a prijatia druhých.

Toto všetko veľmi dobre symbolizujú dva krásne tradičné klenoty tejto krajiny: Kaibauk a Belak. Oba sú vyrobené z drahých kovov. To znamená, že sú dôležité!

Prvý symbolizuje rohy byvola a svetlo slnka a je umiestnený vysoko, zdobí čelo, ako aj vrcholky domov. Hovorí o sile, energii a teple a môže predstavovať životodarnú silu Boha. Ale nielen to: umiestnená v podstate na úrovni hlavy a na vrchole domov nám pripomína, že so svetlom Pánovho slova a mocou jeho milosti môžeme aj my svojimi rozhodnutiami a činmi spolupracovať na veľkom pláne vykúpenia.

Druhý, teda Belak, ktorý je umiestnený na hrudi, dopĺňa prvý. Pripomína jemnú žiaru mesiaca, ktorý v noci pokorne odráža svetlo slnka a všetko zahaľuje odrazeným jemným svetlom. Hovorí o pokoji, plodnosti i nežnosti a symbolizuje nehu matky, ktorá jemnými odrazmi svojej lásky spôsobuje, že všetko, čoho sa dotkne, žiari rovnakým svetlom, aké dostáva od Boha.

Kaibauk a Belak, sila a neha Otca a Matky: takto Pán zjavuje svoju kráľovskú moc, ktorú robí láskou a milosrdenstvom.

A tak spoločne prosme v tejto Eucharistii, aby každý z nás, ako ženy a muži, ako Cirkev, ako spoločnosť, sme dokázali vo svete odrážať silné a nežné svetlo Boha lásky, toho Boha, ktorý, ako sme sa modlili v responzóriovom žalme, «z prachu dvíha chudobného, a zo smetiska povyšuje bedára a dáva mu sedieť vedľa kniežat [...]» (Ž 113, 7-8).

Spontánny pozdrav pápeža Františka v závere svätej omše:

„Drahí bratia a sestry, veľa som premýšľal: čo je na Východnom Timore najlepšie?

Santalové drevo, rybolov, to nie je to najlepšie. Tým najlepším sú jeho ľudia. Nemôžem zabudnúť na ten ľud na okrajoch cesty s deťmi, koľko len máte detí! Najlepšou vecou na tomto ľude sú úsmevy jeho detí. A ľud, ktorý učí deti usmievať sa, je ľudom s budúcnosťou.

Ale pozor. Lebo mi povedali, že na niektorých plážach sa objavujú krokodíly. Krokodíly, ktoré priplávajú a majú silnejší skus, než ako dokážeme zniesť.

Buďte na pozore. Buďte na pozore pred „krokodílmi“, ktorí chcú zmeniť vašu kultúru, ktorí chcú zmeniť vašu históriu. Zostaňte verní. A držte sa ďalej od týchto „krokodílov“, pretože hryzú, a to veľmi.

Prajem vám pokoj. Prajem vám, aby ste mali naďalej veľa detí. Nech úsmevom tohto ľudu sú vaše deti. Starajte sa o svoje deti, ale aj o svojich seniorov, ktorí sú pamäťou tejto krajiny.

Ďakujem vám, veľmi vám ďakujem za vašu dobročinnú lásku, za vašu vieru. Choďte vpred s nádejou.“

Preklad: Ľudovít Malík, Zuzana Klimanová