PODCAST Homília zo svätorečenia: Nevíťazí ten, kto panuje, ale ten, kto slúži z lásky

Ježiš sa Jakuba a Jána pýta: „Čo chcete, aby som vám urobil?“ (Mk 10, 36). A hneď nato ich naliehavo vyzýva: „Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“ (Mk 10, 38). Ježiš kladie otázky a 

práve takto nám pomáha rozlišovať, pretože otázky nám umožňujú objaviť to, čo je v nás, osvetľujú to, čo nosíme v srdci a o čom mnohokrát nevieme.

Nechajme sa osloviť Pánovým slovom. Predstavme si, že sa nás pýta, každého z nás: „Čo chceš, aby som ti urobil?“; a druhá otázka: „Môžeš piť kalich, ktorý ja sám pijem?“

Prostredníctvom týchto otázok Ježiš vyzdvihuje väzbu a očakávania, ktoré majú učeníci voči nemu, so svetlými a tmavými stránkami typickými pre každý vzťah. Jakub a Ján, sú vlastne prepojení s Ježišom, ale majú požiadavky. Vyjadrujú túžbu byť v jeho blízkosti, ale len preto, aby zaujali čestné miesto, aby zohrali dôležitú úlohu, aby „sedeli v jeho sláve po jeho pravici a po jeho ľavici“ (Mk 10, 37). Zjavne si myslia, že Ježiš je víťazný a slávny Mesiáš, a očakávajú, že sa s nimi podelí o svoju slávu. Vidia v Ježišovi Mesiáša, avšak predstavujú si ho podľa logiky moci.

Ježiš sa nezastavuje pri slovách učeníkov, ale ide do hĺbky, počúva a číta v srdciach 

každého z nich a aj každého z nás. A v dialógu sa prostredníctvom dvoch otázok snaží odhaliť túžbu, ktorá sa v týchto požiadavkách skrýva.

Najprv sa pýta: „Čo chcete, aby som vám urobil?“; a táto otázka odhaľuje myšlienky ich srdca, vynáša na svetlo skryté očakávania a sny o sláve, ktoré učeníci tajne pestujú. Ježiš akoby sa pýtal: „Čím chceš, aby som pre teba bol?“, a tak odhaľuje to, po čom v skutočnosti túžia: po mocnom a víťaznom Mesiášovi, ktorý by im poskytol čestné miesto. A mnohokrát v Cirkvi prichádzajú tieto myšlienky: česť, moc...

Potom druhou otázkou Ježiš vyvracia tento obraz Mesiáša a pomáha im tak zmeniť pohľad, t. j. obrátiť sa: „Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“. Týmto spôsobom im zjavuje, že nie je Mesiášom, za akého ho považujú; je Bohom lásky, ktorý sa skláňa, aby sa dotkol tých, ktorí sú ponížení; ktorý sa stáva slabým, aby pozdvihol slabých; ktorý pracuje pre pokoj, a nie pre vojnu; ktorý prišiel, aby slúžil, a nie aby sa dal obsluhovať. Kalich, ktorý bude Pán piť, je obetou jeho života, je to jeho život, ktorý nám daroval z lásky, až na smrť, až na smrť na kríži.

A teda po jeho pravici a ľavici budú dvaja lotri, ktorí budú visieť ako on na kríži a nebudú sedieť na mocenských miestach; dvaja lotri pribití s Kristom v bolesti, a nie sediaci v sláve. Ukrižovaný kráľ, odsúdený spravodlivý sa stáva otrokom všetkých: toto je naozaj Boží Syn! (porov. Mk 15, 39). Nevíťazí ten, kto panuje, ale ten, kto slúži z lásky. Zopakujme: Nevíťazí ten, kto panuje, ale ten, kto slúži z lásky. Pripomenul nám to aj List Hebrejom: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami: veď bol podobne skúšaný vo všetkom ako my“ (Hebr 4, 15).

V tejto chvíli môže Ježiš pomôcť učeníkom obrátiť sa, zmeniť zmýšľanie: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc“ (Mk 10, 42). Ale nemá to tak byť u tých, ktorí nasledujú Boha, ktorý sa stal sluhom, aby svojou láskou dosiahol všetkých. Kto nasleduje Krista, ak chce byť veľký, má slúžiť, učiac sa od neho.

Bratia a sestry, Ježiš odhaľuje myšlienky, odhaľuje túžby a plány našich sŕdc, niekedy demaskuje naše očakávania o sláve, nadvláde, moci, márnivosti. Pomáha nám, aby sme už nezmýšľali podľa svetských kritérií, ale podľa štýlu Boha, ktorý sa stáva posledným, aby poslední boli pozdvihnutí a stali sa prvými. Stáva sa posledným, aby poslední boli pozdvihnutí a stali sa prvými. A tieto Ježišove otázky s jeho učením o službe sú pre nás často rovnako nepochopiteľné ako boli pre učeníkov. Ale tým, že ho nasledujeme, kráčajúc v jeho šľapajach a prijímajúc dar jeho lásky, ktorá premieňa náš spôsob myslenia, môžeme sa aj my naučiť Božiemu štýlu: službe. Nezabudnime na tri slová, ktoré ukazujú štýl Božej služby: blízkosť, súcit a nežnosť. Boh sa robí blízkym, aby slúžil; robí sa súcitným, aby slúžil; robí sa nežným, aby slúžil. Blízkosť, súcit a nežnosť...

Po tomto musíme túžiť: nie po moci, ale po službe. Služba je kresťanský štýl života. Nejde o zoznam vecí, ktoré treba urobiť, akoby sme po ich vykonaní mohli považovať svoju úlohu za splnenú; tí, ktorí slúžia s láskou, nepovedia: „a teraz je na rade niekto iný“. Takto zmýšľajú zamestnanci, nie svedkovia. Služba sa rodí z lásky a láska nepozná hranice, nekalkuluje, obetuje sa a darúva sa. Láska sa neobmedzuje na produkovanie, aby priniesla výsledky, nie je príležitostnou službou, ale je niečím, čo sa rodí zo srdca, zo srdca obnoveného láskou a v láske.

Keď sa naučíme slúžiť, každé naše gesto pozornosti a starostlivosti, každý prejav nehy, každé dielo milosrdenstva sa stane odrazom Božej lásky. A tak - my všetci, každý z nás - pokračujeme v Ježišovom diele vo svete.

V tomto svetle si môžeme pripomenúť učeníkov evanjelia, ktorí sú dnes svätorečení. Počas pohnutých dejín ľudstva boli vernými služobníkmi, mužmi a ženami, ktorí slúžili v mučeníctve a radosti, ako brat Manuel Ruiz Lopez a jeho spoločníci. Sú to kňazi a zasvätené ženy zapálené nadšením, misionárskym nadšením, ako otec Jozef Allamano, sestra Marie Leonie Paradis a sestra Elena Guerra. Títo noví svätci žili Ježišovým štýlom: službou. Viera a apoštolát, ktorý vykonávali, v nich neživili svetské túžby a chuť po moci, ale naopak, stali sa služobníkmi pre bratov a sestry, kreatívnymi v konaní dobra, pevnými v ťažkostiach, veľkodušnými až do konca.

S dôverou ich prosme o príhovor, aby sme aj my mohli nasledovať Krista, nasledovať ho v službe a stať sa svedkami nádeje vo svete.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)