Pápež František otvoril Svätú bránu v rímskej väznici Rebibbia

Homília Svätého Otca 

Svätý Štefan, prvý mučeník, Otvorenie svätej brány a svätá omša

Drahé sestry a bratia, dobré ráno a veselé Vianoce!

Dnes som tu chcel otvoriť Bránu dokorán. Prvú som otvoril u svätého Petra, druhá je vaša. Je to krásne gesto otvoriť bránu dokorán: otvoriť bránu doširoka. Ale dôležitejšie je to, čo to znamená: otvárať srdcia. Mať otvorené srdcia. A to je to, čo robí bratstvo. Uzavreté srdcia, tvrdé srdcia, nám nepomáhajú žiť. Preto je milosťou Jubilea otvárať a predovšetkým otvárať srdcia nádeji. Nádej nesklame (porov. Rim 5, 5), nikdy! Dobre sa nad tým zamyslite. V zlých časoch si človek myslí, že sa všetko skončilo, že nič nemá riešenie. Ale nádej nikdy nesklame.

Rád si predstavujem nádej ako kotvu, ktorá je na brehu a my tam stojíme s lanom, v bezpečí, pretože naša nádej je ako kotva na suchej zemi (porov. Hebr 6, 17-20). Nestrácajte nádej. Toto je posolstvo, ktoré vám chcem odovzdať, nám všetkým. Najprv mne. Všetkým. Nestrácajte nádej. Nádej nikdy nesklame. Nikdy. Niekedy je lano tvrdé a bolia nás z neho ruky... ale je potrebné kráčať vpred vždy s lanom v ruke, s pohľadom na breh, lano nás ukotvuje. Vždy je tu niečo dobré, vždy je tu niečo, čo nám pomáha na ceste.

Lano v ruke a po druhé, okná otvorené dokorán, dvere otvorené dokorán. Najmä dvere srdca. Keď je srdce zatvorené, stáva sa tvrdým ako kameň, zabúda na nehu. Aj v tých najťažších situáciách - každý z nás má svoje, ľahšie, ťažšie, myslím na vás – vždy majte otvorené srdce, srdce, to je to, čo nás robí bratmi. Otvorte dvere srdca dokorán. Každý vie, ako to urobiť. Každý vie, kde sú dvere zatvorené alebo pootvorené. Každý to vie.

Chcel som vám povedať dve veci. Po prvé: lano v ruke s kotvou nádeje. Po druhé: otvorte dvere srdca dokorán. Bránu sme otvorili doširoka, ale je to symbol dverí nášho srdca.

Prajem vám veľké jubileum. Prajem vám veľa pokoja, veľa pokoja. A každý deň sa za vás modlím. Naozaj sa modlím. Nie sú to len prázdne slová. Myslím na vás a modlím sa za vás. A vy sa modlite za mňa. Ďakujem vám.

Slová po záverečnom požehnaní

Teraz nezabudnime na dve veci, ktoré máme robiť rukami. Po prvé: držať sa lana nádeje, držte sa kotvy, lana. Nikdy sa ho nepúšťajme. Po druhé: mať otvorené srdcia,  otvorte srdcia. Nech nám v tom Pán pomáha. Ďakujem vám.

Slová prednesené na konci svätej omše

Skôr ako skončím, želám všetkým šťastný nový rok. Nech je budúci rok lepší ako tento. Každý rok musí byť lepší. Potom chcem odtiaľto pozdraviť väzňov, ktorí zostali vo svojich celách, ktorí nemohli prísť. Pozdravujem každého z vás.

A nezabudnite: držte sa kotvy. Držte sa za ruky. Nezabudnite. Šťastný nový rok všetkým. Ďakujem vám.

(Preklad: otec Martin Jarábek)