Pápež: Jubileum, príležitosť milosti na stretnutie s Bohom

Pápež František

V dejinách izraelského ľudu sa v každej dedine ozýval zvuk baranieho rohu nazývaného yobel - z ktorého pochádza termín „jubileum“ - a oznamoval začiatok osobitného roka podľa ustanovení Mojžišovho zákona (porov. Lv 25).

Jubileum, čas znovuzrodenia

Jubilejný rok bol časom vykúpenia a znovuzrodenia, poznačený určitými rozhodnutiami so silným symbolickým charakterom, ktoré majú odzbrojujúci význam aj dnes: Jubilejný rok bol spojený s odpočinkom od obrábania pôdy, aby nám pripomenul, že nikto ju nevlastní a nemôže ju zneužívať, pretože patrí Bohu a on nám ju ponúka ako dar, ktorý treba strážiť. Zároveň je spojený s odpustením dlhov, ktorého cieľom bolo cyklicky, teda každých 50 rokov, obnoviť sociálnu spravodlivosť voči nerovnostiam. Spája sa s oslobodením otrokov, aby sa pestoval sen o ľudskom spoločenstve bez pretvárky a diskriminácie, ktoré by sa viac podobalo ľudu exodu, ktorý Boh chcel vytvoriť ako jednu rodinu na ceste.

Cesta v znamení nádeje

Na začiatku svojho kázania v nazaretskej synagóge Ježiš preberá tento židovský horizont jubilea a dáva mu nový a konečný význam: on sám je Božou tvárou, ktorá zostúpila na zem, aby vykúpila chudobných a oslobodila zajatých, prišla prejaviť súcit Otca s tými, ktorí sú zranení, padlí alebo bez nádeje.

Ježiš v skutočnosti prichádza oslobodiť zo všetkých otroctiev, otvoriť oči slepým, oslobodiť utláčaných (porov. Lk 4, 18 - 19). V takomto mesiášskom programe sa Jubileum rozširuje a zahŕňa všetky formy útlaku v ľudskom živote, a tak sa stáva príležitosťou milosti na oslobodenie tých, ktorí sú vo väzení hriechu, rezignácie a zúfalstva, na uzdravenie každej vnútornej slepoty, ktorá nám nedovoľuje stretnúť sa s Bohom a vidieť blížneho. Chce nanovo prebudiť radosť zo stretnutia s Pánom, a tak aby sme boli schopní pokračovať v životnej ceste v znamení nádeje.

Znovuobjavenie radosti zo stretnutia s Ježišom

V tomto duchu od roku 1300, keď bola vydaná bula pápeža Bonifáca VIII., putujú do Ríma milióny pútnikov, ktorí svojou vonkajšou púťou vyjadrujú túžbu po vnútornej ceste obnovy, aby ich každodenný život, aj v rámci námahy a únavy, opäť uchopila a podoprela nádej evanjelia. Všetci totiž nosia v srdci neuhasiteľnú túžbu po šťastí a plnom živote a tvárou v tvár nepredvídateľnosti budúcnosti živia nádej, že nepodľahnú nedôvere, skepse a smrti. A Kristus, naša nádej, prichádza v ústrety plameňu tejto túžby, ktorá v nás prebýva, a pozýva nás, aby sme znovu objavili radosť zo stretnutia s ním, ktoré premieňa a obnovuje existenciu. Preto „je jasné, že kresťanský život je cesta, ktorá potrebuje aj silné momenty, aby živila a posilňovala nádej, nenahraditeľného spoločníka, ktorý dáva nahliadnuť do cieľa: stretnutia s Pánom Ježišom“ (Spes non confundit, č. 5).

Svätá brána, priechod na vstup do nového života

Tento silný moment predstavuje Jubilejný rok. Svätá brána, ktorá sa otvára, je vo vianočnú noc pozvaním na prechod, na paschu obnovy, na vstup do toho nového života, ktorý nám ponúka stretnutie s Kristom. A opäť to bude mesto Rím, ktoré privíta množstvo pútnikov z mnohých kútov sveta, ako sa to stalo v tom vzdialenom roku 1300 pri prvom Jubileu Katolíckej cirkvi. Vtedy mnohí pútnici prichádzali zo severu a, ako hovorí Dante Alighieri, po príchode na Monte Mario mohli obdivovať nádheru Večného mesta, po ktorej tak túžili; iní, prichádzajúci z juhu, sa plavili na malých člnoch po Tiberi. Túžba dosiahnuť Svätú bránu a prekročiť jej prah bola u všetkých veľká. Podobne aj pri každom jubileu sa kroky pútnikov stretávali s krásou mesta Rím.

Rím, mesto prívetivé a pohostinné pre všetkých

Pri príležitosti Jubilejného roka je predpokladaná veľká mobilizácia s mimoriadnymi opatreniami na zlepšenie cestného spojenia, ktoré zabezpečia väčšiu funkčnosť verejnej dopravy, obnova pamiatok a vo všeobecnosti modernizácia mesta. Avšak hoci je dôležité, aby bolo mesto pripravené z hľadiska mestského priestoru, nezabúdajme, že Jubilejný rok dáva Rímu osobitné poslanie: byť pohostinným a prívetivým miestom pre všetkých, byť laboratóriom rozmanitosti a dialógu, byť multikultúrnou dielňou, ktorá spája ako mozaika rôzne farby sveta. Takto môže byť mestom s večným dychom, ktoré má korene v slávnej minulosti, ale ktoré sľubuje budovanie budúcnosti: budúcnosti bez bariér, bez múrov diskriminácie a nedôvery.

Toto je sen, ktorý treba pestovať: mesto Rím ukáže celému svetu osobitnú krásu kresťanskej histórie, ktorá ho vytvorila a ktorá sa vyznačuje nielen nádherou umenia, ale predovšetkým proroctvom prijatia a bratstva.

Nech teda v každom srdci a na každej ulici tohto mesta radostne znie pieseň: „Rím, nesmrteľný s mučeníkmi a svätými... sila a strach nezvíťazia, ale Pravda a Láska budú vládnuť“ (pápežská hymna).

Preklad Martin Jarábek