Pápež: Ľudová zbožnosť a solidarita, jedna a tá istá láska, ktorá pochádza od Krista

Alessandro Di Bussolo – Vatican News

„Niesť“ Krista v procesii, „niesť každý deň kríž, ktorý nám Pán predkladá“ alebo niesť na pleciach brata, „ktorého stretneme vyčerpaného na ceste, ako by to urobil Dobrý pastier, je tá istá láska, je to tá istá skrytá láska“, ktorú nachádzame v svätostánku katedrály a v našej farnosti. Takto píše Svätý Otec František v posolstve zaslanom na otvorenie II. medzinárodného kongresu „Hermandades y Piedad Popular“ (Bratstvá a ľudová zbožnosť), ktorý sa koná v španielskej Seville, a ktoré prečítal jeho osobitný vyslanec, arcibiskup Edgar Peña Parra, substitút pre všeobecné záležitosti na Štátnom sekretariáte.

Svätý Manuel Gonzales, biskup „opusteného svätostánku"

Pápež v španielčine komentuje text svätého Manuela Gonzálesa Garcíu, biskupa „opusteného svätostánku“ a zakladateľa sestier Panny Márie Nazaretskej, ktorý účastníci kongresu navrhli na meditáciu. Svätec zo Sevilly, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia, zdôrazňuje pápež František, prirovnáva náš život k púti, „ceste smerom von a naspäť, ktorá sa začína v Kristovi a pokračuje v stretnutí s ľuďmi, a znovu sa začína v ľuďoch a napokon smeruje ku Kristovi“. Sú to slová, „ktoré nehovoria o zbožnosti, o verejných liturgiách alebo kontemplatívnej modlitbe“, ale „o sociálnej činnosti Cirkvi, o laickom angažovaní sa za premenu sveta, o potrebe priblížiť Božiu nehu ľuďom, ktorí trpia na tele i na duši“. Ale slová svätého Manuela pre pápeža „odrážajú jednu a tú istú lásku“, tú lásku, „ktorú berieme od Krista a prinášame ľuďom, ktorú spolu s týmito ľuďmi prinášame späť ku Kristovi v nepretržitej ceste, ktorá tvorí našu pozemskú existenciu“.

Výzva účinnej evanjelizácie

Pápež František v posolstve píše, že v programe kongresu sa objavujú tri výzvy, ktoré spája do prosby k Trojjedinému Bohu a žiada „od Otca evanjelizačnú účinnosť našej angažovanosti, od Syna krásu nášho svedectva života a od Ducha Svätého srdce plné skrytej lásky, ktoré nám umožní osloviť ľudí aj v tichosti“. Evanjelizačná účinnosť, ktorá sa nachádza „v tom, že sa rodíme z Krista, z viery prijatej v rodine, zo skúsenosti žiť a zdieľať túto vieru v bratstve“, potom vyjsť so svojimi kňazmi z farnosti smerom ku katedrálnemu kostolu, „spolu s ostatnými bratstvami, ukazujúc, že sme ľud na ceste k Bohu“.

Krása nášho svedectva života

Zjednotení „vznešenou krásou“, ktorá dojala aj pápeža, keď „videl deti v detských šatách, odhodlané na prácu maličkých“, ako napríklad nosenie „košíkov s kadidlom“, ale zároveň „túžiace po tom, aby mohli vyrásť, aby si mohli obliecť šaty dospelých, aby mohli niesť kríž“. Zdôrazňuje však, že „je to predovšetkým Kristova krása, ktorá nás vyzýva, volá nás, aby sme boli bratmi, a nabáda nás, aby sme Krista vyniesli na ulicu, aby sme ho priniesli ľuďom, aby všetci mohli kontemplovať jeho krásu“. A tu pápež František vyjadruje svoju radosť z toho, že „vidí procesiu kráčať sprevádzanú rytmom tichej modlitby“. Či „niekto nesie bremeno, či len sprevádza, či nosí kajúcny habit alebo ruženec, je to tá istá horlivosť, tá istá láska“. Človek plače, napísal svätý Manuel, „plače s plačúcim Kristom, sprevádza opusteného Krista“, ako „blázon lásky“. Tak vás určite nazývajú mnohí, ktorí vás vidia, mysliac si, že nemá zmysel toľko námahy“.

Živý chlieb, ktorý nasýti hlad našej spoločnosti

Pokračujeme v ceste do svätostánku, „kde nás čaká Pán“, a pred neho predkladáme svoje srdcia, „aby Boh Otec dal vyrásť semenu, ktoré sme sa snažili zasiať“. Tento živý Chlieb, uzatvára pápež, „je jediný, ktorý môže nasýtiť hlad našej spoločnosti, Chlieb, ktorý sa zrodil, aby sa dával, aby sa požíval, a ktorý nás z oltára pozýva k dialógu s Ním, aby bol našou útechou a naším odpočinkom“. A nakoniec sa ako ľudia, ktorí sú na ceste, „vraciame sa do svojich domovov, aby sme pokračovali v odovzdávaní tejto radosti, tejto krásy, tejto prekypujúcej lásky, ktorú odovzdávame našim deťom, našim rodinám, našim priateľom a našim blížnym“.

Mons. Peña Parra: Cirkev potrebuje bratstvá

Po prečítaní posolstva pápeža Františka predniesol arcibiskup Peña Parra svoj úvodný príhovor, v ktorom rozvinul tému kongresu „Kráčať v nádeji‚ pričom zdôraznil, že uprostred súčasných zmien a výziev „Cirkev osobitne potrebuje“ bratstvá a ľudovú zbožnosť, „aby prinášali ohlasovanie evanjelia lásky všetkým, a to po starých i nových cestách“. Preto bratstvá, „zakorenené v pevnom základe viery v Krista“, s mnohorakosťou darov „a vitalitou, ktorá ich odlišuje“, musia naďalej „šíriť posolstvo spásy v spoločnosti, sprítomňovať sa na mnohých hraniciach novej evanjelizácie“.

Svedkovia kresťanskej nádeje

Venezuelský arcibiskup vo svojom prejave pripomenul základné hodnoty, ktoré v priebehu storočí definovali ľudovú zbožnosť, ktorá viedla veriacich združených v bratstvách k tomu, aby mali vždy „Krista ako základný kameň svojej existencie a poslania“, pričom zdôraznil sviatosť krstu a nechal sa premeniť kresťanskou nádejou, ktorej sa stávajú skutočnými svedkami. Citovaním pápeža Františka, zdôraznil, že „všetci kresťania sú vo svojej každodennej činnosti povolaní k svätosti“, Mons. Peña Parra pripomenul, že bratstvá majú za úlohu byť svedkami tejto svätosti v spoločnosti. A keďže bratstvo je protilátkou moderného individualizmu, „bratstvá ako spoločenstvá veriacich musia podporovať bratskú lásku, vzájomnú pomoc a podporu v ťažkých chvíľach“. Substitút uznal, že bratstvá a spolky „čelia výzve, ako si zachovať aktuálnosť, najmä medzi mladými generáciami a tými, ktorí sa odklonili od viery“. Avšak zvyky ľudovej zbožnosti, ktoré sú vyjadrením kresťanskej nábožnosti, „môžu byť pre spoločnosť zdrojom útechy a nádeje a prostriedkom priblíženia ľudí ku Kristovi“.

Ľudová zbožnosť, stelesnenie viery v kultúre

Zdôraznením, že bratstvá majú poslanie byť svedkami evanjelia v spoločnosti, osobitný vyslanec pápeža pripomína, že napríklad v Latinskej Amerike „zohrávajú kľúčovú úlohu pri evanjelizácii a pri zachovávaní kultúrnej identity miestnych spoločenstiev“. A cituje pápeža Františka, keď v encyklike Evangelii gaudium vysvetľuje, že „formy ľudovej zbožnosti sú vtelené, pretože vznikli z vtelenia kresťanskej viery do kultúry“. A to im dáva veľkú evanjelizačnú silu, ako to uznáva aj Dokument z Aparecidy, ktorý definuje ľudovú zbožnosť ako „legitímny spôsob prežívania viery, spôsob, ako sa cítiť súčasťou Cirkvi, a spôsob misionárstva“. Takto predstavuje „silné vyznanie živého Boha, ktorý koná v dejinách, a je prostriedkom na odovzdávanie viery“.

Zástupná svätá omša: blízko k rodinám v ťažkostiach

Včera večer napokon Mons. Peña Parra predsedal záverečnej eucharistickej slávnosti prvého dňa kongresu v katedrále v Seville, zasvätenej Panne Márii, ktorá je „taviacim kotlom kultúr a spojením rôznych štýlov“, a vo svojej homílii vyzval aktívnych členov bratstiev, aby boli „súcitní ako Ježiš“. V Matúšovom evanjeliu, zahrnutom do liturgie dňa, Ježiš na vrchu s pohľadom na Galilejské jazero „konal s mocou, aby zmiernil utrpenie a uzdravil“ ochrnutých, chromých, slepých, nemých a mnohých ďalších chorých v zástupe. „Majte veľkú lásku k ľuďom a rodinám, ktoré stretávate,“ znela jeho výzva, „ľudia potrebujú lásku, porozumenie a odpustenie. Buďte pozorní a blízki najmä rodinám, ktoré prežívajú ťažké situácie vo viere, v manželstve alebo aj v chudobe a utrpení. Nech sú vaše gestá a slová pre každú rodinu znamením Božieho milosrdenstva a prijatia zo strany Cirkvi“. A napokon sa modlil, aby Pán všetkých viedol „do hĺbky bohatstva viery svätého Božieho ľudu, ktorá sa prejavuje v tradícii procesií, v uctievaní posvätných obrazov a v recitovaní modlitieb odovzdávaných z generácie na generáciu“.

Preklad Martin Jarábek