Pápež Hnutiu za život: Spravodlivá spoločnosť kladie do centra dôstojnosť ľudskej osoby

Vatican News

V sobotu 8. marca sa v Bazilike sv. Petra sa slávilo okrem Jubilea dobrovoľníkov aj výročie polstoročnice vzniku talianskeho Hnutia za život. Svätú omšu pri príležitosti ich púte celebroval štátny sekretár kardinál Parolin, ktorý prečítal posolstvo od Svätého Otca, ktoré napísal v nemocnici v stredu 5. marca. Pred tým kardinál vyzval ľudí, aby sa modlili za pápežovo zdravie.

V posolstve Svätý Otec najprv pripomína dlhoročný záväzok organizácie, ktorý je „v súlade s Cirkvou“ a ktorý „naznačuje plány“ tým, že do centra kladie „dôstojnosť ľudskej osoby“ a uprednostňuje „tých, ktorí sú slabší“. Pápež píše:

„Počaté dieťa predstavuje par excellence každého muža a ženu, s ktorými sa nepočíta a ktorí nemajú hlas. Postaviť sa na jeho alebo jej stranu znamená byť solidárny so všetkými odvrhnutými na svete. A pohľad srdca, ktoré jeho alebo ju uznáva za jedného z nás, je hybnou silou, ktorá poháňa plánovanie.“

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Služba blízkosti proti kultúre vyraďovania

Svätý Otec v posolstve uznáva hodnotu služby, ktorú Hnutie za život poskytuje. Ako pápež pripomína, „prvým výhonkom“ Hnutia bolo Centrum pomoci životu (Centro di Aiuto alla Vita), ktoré sa zrodilo vo Florencii v roku 1975 z iniciatívy Carla Casiniho, talianskeho sudcu a politika, ktorý patril medzi vedúce osobnosti národného katolíckeho hnutia. Bola to služba, ktorú potom rozšírili Domy prijatia (Case di Accoglienza), služby SOS život (SOS Vita), projekty Gemma a Hniezda záchrany (Culle per la vita). Pápež oceňuje, že tieto aktivity charakterizoval štýl „blízkosti matkám v ťažkostiach z dôvodu ťažkého alebo nečakaného tehotenstva“, a vykonávali sa s „úprimnosťou, láskou a vytrvalosťou, pričom sa zachovávala pravda úzko spojená s dobročinnou láskou voči všetkým“. Rímsky biskup preto povzbudzuje Hnutie, aby sa „usilovali o sociálnu ochranu materstva a o prijatie ľudského života v každom jeho štádiu“.

Vo svete, kde sú mladí ľudia citlivejší na starostlivosť o stvorenie,“ píše ďalej pápež, „sa namiesto toho rozšírila kultúra vyraďovania. Preto je podľa neho potrebné angažovať sa v službe životu, „najmä keď je najkrehkejší a najzraniteľnejší, pretože je posvätný, stvorený Bohom pre veľký a krásny osud“. Petrov nástupca vysvetľuje:

„Pretože spravodlivá spoločnosť sa nebuduje odstraňovaním nechcených nenarodených detí, starých ľudí, ktorí už nie sú samostatní, alebo nevyliečiteľne chorých. (...) Každý má pred očami, ako je súčasná spoločnosť štruktúrovaná na kategórie vlastnenia, konania, vyrábania a vytvárania dojmu. Váš záväzok, v súlade so záväzkom celej Cirkvi, poukazuje na iné plánovanie, ktoré kladie do centra dôstojnosť ľudskej osoby a uprednostňuje tých, ktorí sú slabší.

  (VATICAN MEDIA Divisione Foto)

Pozvanie „staviť na ženy“ a poďakovanie za nežnosť

Napokon Svätý Otec vo svojom posolstve Hnutiu vyzýva, aby „viac dôverovali ženám, aby sa spoliehali na ich schopnosť prijatia, veľkodušnosť a odvahu“. Pápež dúfa, že Centrá pomoci pre život (Centri di Aiuto alla Vita) sa stanú referenčnými bodmi pre tých, ktorí hľadajú podporu celého občianskeho a cirkevného spoločenstva. „Áno“ životu je ‚áno‘ civilizácii lásky, obnove občianskej spoločnosti, pretože tak sa ženy môžu oslobodiť od podmienok, ktoré ich nútia prerušiť tehotenstvo, dodáva pápež a ďakuje Hnutiu. Ich prácu zveril sv. Terézii z Kalkaty, „duchovnej predsedníčke“ Hnutí za život vo svete slovami:

„Ďakujem vám za stránky nádeje a nežnosti, ktoré pomáhate zapísať do knihy dejín a ktoré zostanú nezmazateľné: prinášajú a prinesú veľa ovocia.“

Povzbudenie kardinála Pietra Parolina:

Po prečítaní pápežovho posolstva štátny sekretár kardinál vyzval členov Hnutia za život, aby bolo naďalej „spoločníkmi žien a matiek, ku ktorým možno cítiť Ježišovu blízkosť a aby sa nenechali odradiť, pretože on je život, dáva život a dáva ho v hojnosti“. Kardinál Parolin tiež pripomenul, že je viac ako 270 000 detí, ktorým Hnutie pomohlo na svet a citujúc zakladateľa Carla Casiniho zdôraznil, že obrana ľudského života „je morálnou a občianskou povinnosťou každého“ a „je potrebné postaviť sa proti tzv. kultúre smrti v praktikách potratov či eutanázie“.

Spracovala Miroslava Holubíková