Starobylá pútnická cesta Via Francigena kandiduje na UNESCO

Pôvodcom pútnickej Franskej cesty je canterburský arcibiskup z 10. storočia, ktorý si šiel do Ríma po pálium, vysvetľuje v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas riaditeľ Európskeho združenia Franských ciest Luca Bruschi:

„Via Francigena je tisícročná pútnická a obchodná cesta spájajúca Severnú Európu a Rím, na ceste do Jeruzalema. Je to cesta, ktorá odkazuje na denník arcibiskupa Canterbury menom Sigeric, ktorý v roku 990 zaznamenal etapy svojej cesty návratu z Ríma, kam šiel prijať pálium od pápeža, až do Canterbury. Je to 79 etáp, ktorých opis zanechal v denníku, uchovanom v Londýne v Britskej národnej knižnici (British Library). V súčasnosti je trasa znovuobjavená ako moderná pútnická cesta prechádzajúca štyrmi krajinami a takmer 650 malými obcami či dedinkami.“

Ako ďalej uvádza Luca Bruschi, franská pútnická cesta v sebe zahŕňa okolo 350 kultúrnych pamiatok, ako sú historické centrá starobylých miest, mosty, rímske stavby či kostoly a katedrály. V stredovekých časoch boli súčasťou púte zastávky v mnohých kostoloch a kaplnkách ako súčasť zbožnosti. Koľko ľudí sa v súčasnosti vydáva na púť?

„Minulý rok 45 tisíc pútnikov vykonalo púť v rozsahu šesť až sedem dní. Potom sú tu i takí, ktorí za tri mesiace prejdú z Canterbury do Ríma, iní zas možno jednoducho kráčajú počas víkendu či počas predĺžených víkendov v priebehu roka. Toskánsko je úsekom, ktorý je zo všetkých najviac prepracovaný, najbezpečnejší a najviac oceňovaný.“

Na cestu Via Francigena sa mnohí rozhodnú vydať aj s cieľom duchovnej púte. Prichádzajú dokonca aj z iných kontinentov. Riaditeľ Európskeho združenia Franských ciest Luca Bruschi upresňuje:

„Približne 10 – 15 % ľudí uvádza, že cestu koná aj z náboženských dôvodov. Nateraz je približne polovica pútnikov z Talianska a ďalšia polovica prichádza z Európy alebo zo Severnej Európy či z Južnej Kórey, Austrálie, USA, Brazílie a i z ďalších krajín.“

O význame projektu pre súčasnú Európu predseda kultúrneho združenia vysvetľuje:

„V podstate ide o projekt, ktorý nemá politický podtón, ale je projektom zrodeným pre spájanie, pre budovanie mostov, a teda môžeme jednoducho povedať, že Via Francigena je mostom pre dialóg medzi severnou a stredomorskou Európou, medzi anglosaskou a latinskou Európou. Je kultúrnym mostom o to viac, keďže v Európe sa s ťažkosťou hľadá vlastná identita. Je projektom, ktorý má veľkú kultúrnu identitu, kde je docenená aj príroda a história Európy.“

-zk-