Deklarácia o ľudskom bratstve si nachádza cestu aj na Ďaleký východ

Andrea Tornielli

Prvý pápežov deň v Thajsku sa uzatvára na národnom štadióne v objatí malého kresťanského stáda, ktoré prišiel pápež František posilniť vo viere. Tieto prvé hodiny návštev a stretnutí v Bangkoku sú „sumárom“ tém pontifikátu: v príhovore politickým autoritám krajiny, ktorá prijala mnohých utečencov zo susedných krajín je to žiadosť medzinárodnému spoločenstvu, aby sa migračná kríza neignorovala a aby migrácia bola „bezpečná, usporiadaná a regulovaná“. No tiež aj apel proti násiliu, vykorisťovaniu a zneužívaniu detí a žien, vyslovený v krajine, ktorá žiaľ figuruje medzi destináciami sexuálneho turizmu.

Srdečnú a rodinnú atmosféru malo nasledujúce Stretnutie s najvyšším patriarchom budhistov v chráme Wat Ratchabophit Sathit Maha Simaram Temple. Pápeža Františka, ktorý vstúpil dnu zobutý, prijal 92-ročný patriarcha a ďalší mnísi. Vo svojom príhovore pápež pozval rásť v štýle „dobrého susedstva“, a poďakoval za skutočnosť, že katolíci, i keď sú menšinovou skupinou, „sa tešia slobode praktizovania náboženstva“ a žijú v dlhoročnej harmónii s ich bratmi a sestrami budhistami.

Ešte zaujímavejšia a dojemnejšia bola spontánna slovná výmena medzi oboma náboženskými vodcami: najvyšší patriarcha poďakoval pápežovi Františkovi, že Katolícka cirkev do Thajska prišla „pomáhať, a nie dobývať“. Je to príkladom hlásania evanjelia svedectvom a životom, bez akýchkoľvek úmyslov nadvlády, prácou na pomoc chudobným a na záchranu „nášho tak veľmi nivočeného spoločného domu“.

Pri výmene darov Rímsky biskup podaroval budhistickému patriarchovi Dokument o ľudskom bratstve, podpísaný v Abú Zabí vo februári tohto roku. Text, ktorý si pomaly nachádza cestu nielen vo vzťahoch medzi kresťanmi a moslimami.

O duchu služby a prijatia voči všetkým, aký charakterizuje životný štýl katolíkov tejto krajiny, sa mal pápež možnosť konkrétne a na vlastné oči presvedčiť pri návšteve Nemocnice St. Louis, keď sa najprv prihovoril celému zdravotníckemu personálu a potom súkromne navštívil chorých a postihnutých. V príhovore všetkých vyzval mať „osobitný súcit“ so životným utrpením, akého je svedkom Prvá pomoc,

a  v pacientoch vidieť osoby s konkrétnym menom.

Pápež znovu potvrdil, že kresťan nie je imúnny pred strachmi z choroby, a že neexistujú paušálne odpovede ako sa s tým vysporiadať: „Všetci vieme, že choroba so sebou vždy prináša veľké otázniky. Naša prvá reakcia môže byť búrenie sa a dokonca chvíle zmätku a bezútešnosti. Je to výkrik bolesti, a je dobré, že takto to sám Ježiš podstúpil a stotožnil sa s tým. Modlitbou sa chceme aj my zjednotiť s jeho výkrikom.“

-mh, jb-