V Hagii Sofii sa konali moslimské modlitby ako v mešite, ikony zakryli závesy

Zo strán viacerých kresťanských cirkví i medzinárodných 

organizácií akou je UNESCO zazneli protestné hlasy voči tomuto kroku súčasnej tureckej vlády, keďže historická pamiatka slúžila od roku 1934 ako múzeum, v duchu úmyslu zakladateľa moderného Turecka Mustafu Kemala Atatürka. Zármutok nad vzniknutou situáciou vyjadril aj pápež František vo svojej reakcii v nedeľu 12. júla.  

Vedúci tureckého štátneho Riaditeľstva pre náboženské záležitosti označovaného ako Diyanet, Ali Erbaş, oznámil menovanie troch imámov a piatich muezínov pre „mešitu Hagia Sofia“. Kresťanské náboženské symboly na mozaikách budú počas moslimských modlitieb zakrývať bielymi plachtovými závesmi. Ide o mozaiky Bohorodičky - Theotokos a Archanjela Gabriela s rozmermi 6,5 a 7,5 metra, nachádzajúce sa v apside starokresťanského chrámu.

V reakciách na situáciu vytvorenú rozhodnutím Turecka, ktorá má silný politický podtón, sa snažia predstavitelia kresťanských cirkví vo svojich vyhláseniach vyhnúť politizácii. V dnešný deň napríklad vydali spoločné vyhlásenie austrálski predstavitelia pravoslávnej a katolíckej cirkvi týmito slovami:

„Nie sme politikmi, ale pastiermi poslanými 

Ježišom Kristom ohlasovať jeho pokoj každému. Preto, ako bratia v Kristovi, pripájame naše hlasy k mnohým na celom svete, ktorí vyjadrili hlboké poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím v Turecku o zmene statusu Hagie Sofie, pôvodne miesta kresťanskej bohoslužby, a v nedávnych časoch pamiatky svetového kultúrneho dedičstva a symbolu inkluzívnosti.

Obávame sa, že by to mohlo prehĺbiť napätie medzi kresťanmi a moslimami v čase, keď musíme nasledovať cestu dialógu a hľadať spoločné základy. Cesta nacionalistickej ideológie a politické rozhodnutia, ku ktorým nabáda, môžu viesť iba k rozdeleniu, ktoré nikdy nie je ovocím tej svätej múdrosti, ktorú všetky náboženstvá hľadajú.

Modlíme sa za obyvateľov Turecka, osobitne za tamojších kresťanov, ktorí boli týmto rozhodnutím obzvlášť zarmútení. Tiež sa modlíme, aby sa časom toto rozhodnutie vrátilo späť, aby Hagia Sofia mohla byť opäť spoločnou pôdou pre všetkých ľudí a symbolom pokoja.“

Pod týmto spoločným vyhlásením sú podpísaní austrálsky arcibiskup Makairos, prímas tamojšej Gréckej pravoslávnej cirkvi a predseda Konferencie katolíckych biskupov Austrálie Mark Coleridge, ktorý je arcibiskupom Brisbane.

K reakciám na rozhodnutie Turecka premeniť Hagiu Sofiu na mešitu sa radí aj list Výboru pre ľudské bratstvo adresovaný Svetovej rade cirkví, ktorým výbor podporil jej  výzvu tureckému prezidentovi Erdoganovi prehodnotiť urobené rozhodnutie, aby „sa vyhlo živeniu starých animozít a rozdelení“ a podporovalo sa „vzájomné porozumenie, úcta, dialóg a spolupráca“.

V liste podpísanom Mohamadom Abdel Salamom, osobitným poradcom veľkého imáma al Azharu Ahmeda Al-Tajíba, sa uvádza:

„V uznaní kultúrnej a duchovnej hodnoty, ktorú Hagia Sofia predstavuje pre ľudstvo celého sveta, podporujeme vašu výzvu, aby sa vyhlo rozdeleniam a podporovala sa vzájomná úcta a porozumenie medzi všetkými náboženstvami.“

List tiež obsahuje výzvu „všetkým, aby sa vyhli akéhokoľvek kroku, ktorý by mohol podkopávať medzináboženský dialóg a medzikultúrnu komunikáciu a ktorý by mohol vytvárať napätia a nenávisť medzi príslušníkmi rozličných náboženstiev, s potvrdením nevyhnutnosti pre ľudstvo dať prioritu hodnotám spolužitia.“

Výbor pre ľudské bratstvo, zložený zo zástupcov kresťanov, moslimov a židov, bol založený 20. augusta 2019 v hlavnom meste Spojených arabských emirátov s úlohou šíriť a rozvíjať ideály obsiahnuté v Dokumente o ľudskom bratstve pre mier a spolužitie, ktorý podpísali vo februári 2019 v Abú Zabí pápež František a imám káhirského al-Azharu Ahmad Al-Tajíb.

V Dokumente z Abú Zabí čítame aj tieto slová:

„Dialóg, pochopenie, šírenie kultúry tolerancie, akceptovania druhého a pokojného spolužitia medzi ľuďmi, by značne prispelo k zmierneniu mnohých ekonomických, politických a ekologických problémov, ktoré ťažia veľkú časť ľudského rodu.

Dialóg medzi veriacimi značí stretávať sa v obrovskom priestore spoločných duchovných, ľudských a spoločenských hodnôt a zapojiť ich do šírenia najvyšších morálnych cností, ku ktorým povzbudzujú náboženstvá; značí to tiež vyhýbať sa neužitočným diskusiám.“

Pápež František navštívil Hagiu Sofiu pred šiestimi rokmi, 29. novembra 2014 pri príležitosti apoštolskej návštevy Turecka. V tamojšej pamätnej knihe zanechal tieto slová po grécky a taliansky: „Αγία Σοφία του Θεού. La Santa Sapienza di Dio“ – Svätá Božia Múdrosť.

-jb-