Irak bude sláviť Veľkú noc posilnený na duchu návštevou pápeža

Patriarcha a miestna cirkev už pracujú na využití finančnej pomoci v prospech rodín zvlášť zasiahnutých dôsledkami konfliktov, ekonomickou krízou a pandémiou. Pomáhajú rodinám kresťanským, moslimským, ako aj z iných náboženských komunít prítomných v Iraku.

Ako Cirkev v Iraku prežíva prípravu na Veľkonočné sviatky priblížil pre Vatikánsky rozhlas (na mikrofón Antonelly Palermo) pomocný biskup Chaldejského patriarchátu v Bagdade Mons. Robert Jarjis:

„Pápež v nás zanechal skutočne veľké svetlo. Dal obrovskú nádej celému irackému ľudu. Pripravujeme sa na slávene Veľkonočného trojdnia napriek mnohým výzvam: v piatok a sobotu je v Bagdade zákaz vychádzania, práve v týchto dňoch tak ťažiskových pre vieru. Na liturgiách sa teda môžu zúčastniť iba tí, ktorí zvládnu  prísť do farnosti z blízkych oblastí. Naopak nedeľa je tu pracovný deň a môže sa tak zúčastniť viac ľudí. Svätý Otec priniesol veľkú radosť.“

Dá sa považovať návšteva pápeža Františka v Iraku za prvý znak znovuzrodenia pre iracký ľud?  

„Bolo to presne to. Pánovo svetlo cítime teraz konkrétne práve vďaka pápežovi a modlitbám celého sveta. Krok za krokom vychádzame z hrobov. Jeho návšteva otvorila temnoty praktickými činmi v tejto krajine.“

Mohla by návšteva pápeža ovplyvniť aj medzinárodný politický program v prospech irackého obyvateľstva, ktoré je tak skúšané konfliktmi? 

„Už sa to aj deje. Už pociťujeme zmeny, je cítiť novú atmosféru. S jeho srdcom, žiarivou tvárou a jeho jednoduchosťou ukázal pápež František správnu cestu ako vstúpiť do tejto krajiny a nanovo uviedol Irak na medzinárodnú scénu. Časťou jeho daru sme už distribuovali jedlo pre 50 tisíc rodín. Sú to prvé znaky a sme si istí, že pozitívnych plodov bude v budúcnosti ešte početne veľa.“

Teraz sa dúfa v to, že obyvateľstvo bude môcť nadobudnúť ekonomickú a sociálnu samostatnosť...

„Áno, je to plán, na ktorom treba pracovať. Pápež neprišiel, aby vyriešil naše problémy, ale dal nám svetlo múdrosti spôsobom, aby sme mohli pomaly napredovať.  Nádejame sa, že mladí dokážu zostať v krajine svojich otcov. Je potreba, aby sme pokračovali v tom, čo sme začali jeho prítomnosťou tu, spolu s ľuďmi dobrej vôle. Ľudí sa dotkla duchovnosť a otcovský vzťah pápeža. (...)“

Ako budete zvládať kríž tých ešte živých rán irackého ľudu?

„Rany nezmiznú nejakým kúzlom. Treba plánovanú prácu na ich uzdravení. Treba ľudí, ktorí si sadnú za spoločný stôl a zmieria sa. Chce to ľudí dobrej vôle, ktorí by pracovali zvnútra. Žiada si to čas i modlitbu ľudí za to, aby sme znovu vstali. Teraz treba ľudí, ktorí tak ako Svätý Otec pôjdu v tých istých šľapajach.“

-mh, jb-