Grécko – dejisko druhej etapy cesty pápeža Františka

Pápež František v roku 2016 navštívil utečenecký tábor Moría na ostrove Lesbos spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom a pravoslávnym patriarchom Hieronymom. Nešlo však o oficiálnu návštevu krajiny.

Logo pápežovej návštevy v Grécku znázorňuje loďku prechádzajúcu cez nepokojné vody sveta s Kristovým krížom ako stožiarom v centre. Do plachiet jej veje Duch Svätý. Žlté, biele a modré farebné ladenie loga odráža sfarbenie vatikánskej i gréckej zástavy.

Kolíska európskej civilizácie

Krajina s vyše trojmiliónovým hlavným mestom Atény je bohatá na množstvo ostrovov. Väčšinu (93%) obyvateľstva tvoria Gréci, najväčšou menšinou sú Albánci (4%).

Grécko je považované za kolísku európskej civilizácie. 

Má najdlhšie zaznamenané dejiny zo všetkých európskych krajín. Historický vývoj tejto oblasti je písomne doložený už od 2. tisícročia pred Kristom, ale už v 7. tisícročí existovali na gréckom území prvé neolitické osady. Od Minojskej civilizácie, cez Mykénsku kultúru, mestské štáty polis, helenistické obdobie, ako súčasť Rímskej a neskôr Byzanstkej i Osmanskej ríše bolo Grécko križovatkou národov a kultúr a jeho kultúra sa šírila aj mimo Európy. Západnú kultúru najviac poznačilo obdobie Starovekého Grécka s jeho filozofiou, vedou i umením.

Grécku kultúra i jazyk sa v čase osmanskej nadvlády udržali najmä vďaka pravoslávnym mníchom.

Nedávna história

Po Druhej svetovej vojne nasledovala v Grécku niekoľkoročná občianska vojna, ktorá sa skončila v roku 1949 porážkou komunistických síl podporovaných Moskvou. Po nej nastala sedemročná vojenská diktatúra, ktorá sa skončila po neúspešnom vojenskom zásahu na Cypre v roku 1974, do ktorého sa zapojilo aj Turecko a zabralo tretinu ostrova. Po následnom referende sa Grécko stalo demokratickou republikou a v roku 1981 sa stalo 10. členom Európskej únie.

V roku 2009 zasiahla Grécko závažná kríza 

štátneho dlhu. Po pôžičke od Európskej únie sa vláda zaviazala k drastickým finančným škrtom, ktoré v krajine vyvolali hromadné protesty. Situácia podporila vznik xenofóbnych hnutí. Ďalším problémom je otázka početných utečencov.

Cirkev v Grécku

Grécko bolo evanjelizované už od počiatku 1. storočia a spája sa predovšetkým s hlásaním svätého apoštola Pavla. V roku 732 prechádza do správy Konštantínopolského patriarchátu a po Veľkej schizme v roku 1054 Grécko pripadlo pravosláviu. Grécka pravoslávna cirkev, ktorá je autokefálnou od roku 1850, je oficiálnou štátnou cirkvou. Hlási sa k nej 86% obyvateľov. 10% Grékov sa označuje za osoby bez náboženského vyznania. Katolícka cirkev je tu menšinou, tvorí niečo vyše jedného percenta, čo je asi 133-tisíc veriacich. Ďalšími menšinami sú protestantské cirkvi, moslimovia, ktorých je tu približne 150-tisíc (predovšetkým na hranici s Tureckom) a prítomná je aj malá židovská komunita.

Katolíci mnohých národností

Zo spomínaných 133-tisíc katolíkov tvoria Gréci menej než polovicu. Väčšinou ide o prisťahovalcov. Najpočetnejšími sú Filipínci (45-tisíc) a Poliaci (40-tisíc). Vzrastá tiež počet katolíkov z Blízkeho východu, najmä z Iraku a Sýrie, ďalej sú tu Albánci, Bulhari, Ukrajinci a Arméni. V roku 2018 grécka Cirkev odhadovala skutočnú prítomnosť katolíkov v krajine na 400-tisíc.

Katolícka cirkev v Grécku pozostáva z 11 cirkevných oblastí a má 12 biskupov, v krajine pôsobí viacero rehoľných kongregácií. Výzvou pre pastoráciu je veľká geografická roztrúsenosť veriacich a jazyková bariéra ohľadom veľkej etnickej rôznorodosti migrantov. Nemalým problémom je aj finančná otázka. Katolícka cirkev nie je podporovaná štátom a okrem toho platí poplatky štátu vo výške najmenej polovice svojich príjmov.

-zk-