Rozhovor s nunciom v Kyjeve: Nanovo objaviť nielen mier, ale aj bratstvo

Rozhovor s apoštolským nunciom na Ukrajine Mons. Visvaldasom Kulbokasom z 26. februára 2022:

Vaša Excelencia, s veľkým znepokojením a bolesťou sledujeme, čo sa deje na Ukrajine. Ste v Kyjeve, ktorý sa stal dejiskom bojov: čo nám môžete povedať o situácii, ktorú zažívate?

Toto je moja hlavná starosť: mesto Kyjev, kde sa nachádzam a odkiaľ hovorím, je veľké, s takmer tromi miliónmi obyvateľov, a v týchto dňoch je úplne ochromené vojnovými udalosťami. Okrem rakiet, ktoré prelietavajú okolo, a ľudí, ktorí sa skrývajú, ako sa len dá, v pivniciach a podzemných staniciach metra, mi napadá otázka: čo robia chorí? Chorí na akúkoľvek chorobu, pretože je ťažké sa pohybovať, je ťažké sa  presúvať, nájsť starostlivosť... Ako to zvládnu?

Správy, ktoré prichádzajú z krajiny, vykresľujú obraz „miest duchov“, kde je ťažké dostať sa nielen k zdravotnej starostlivosti, ale aj k potravinám a vode...

Áno, každý sa snažil vytvoriť si zásoby potravín, 

pretože vedel, že sa blížia ťažké dni, ale to vydrží len niekoľko dní, takže sa vynára otázka: čo sa stane, ak bude táto situácia trvať viac dní? Čo zostane na jedenie? Pretože teraz nie je možné získať zásoby a je riskantné aj zostať v bytoch, v izbách, je náročné byť v spoločných priestoroch... Aj my na nunciatúre sa snažíme zdržiavať na nižších poschodiach, kde je menšie riziko, že  nás zasiahnu. A tak je ešte ťažšie vyjsť von a nájsť nejaký otvorený obchod, ale nezdá sa mi, že by boli otvorené alebo že by sa mohli zásobovať, pretože aj cesty sú odrezané... Čo bude o niekoľko dní, to je obrovská otázka.

Vidíme fotografie a videá ľudí, ktorí sa uchýlili do pivníc, do podzemných tunelov, najmä mnoho žien a veľa detí, ktoré určite nechápu, ako sa im odrazu obrátil život na ruby...

To je ďalšia veľká otázka. Ako my, dospelí, pripravujeme deti? Pretože dospelý človek si možno prechádza utrpením, ale dieťa... Už som sa stretol s ľuďmi v Taliansku a v iných európskych krajinách, ktorí vyrastali počas druhej svetovej vojny: koľko utrpenia prežívajú dodnes... Dnes ráno som premýšľal o deťoch z Kyjeva: keď vyrastú, aký postoj budú mať k iným, keď prežili prvé dni, prvé mesiace, prvé roky svojho života pod paľbou, pod raketami? To je ďalšia obrovská otázka...

Ako ste na tom vy všetci na nunciatúre?

Na nunciatúre vieme, že sa nachádzame v obytnej štvrti, a preto nie sme bezprostredne vystavení hlavným dopravným tepnám mesta. Počuť však prelietavajúce rakety, počuť výbuchy - aj tejto noci - boje v okolí... Aj my, zamestnanci nunciatúry, sme pripravení z nižších poschodí sa uchýliť do suterénu, ak to bude bezprostredne potrebné. Ale modlíme sa: modlíme sa za nás, za iných, modlíme sa za pokoj, modlíme sa za obrátenie všetkých.

Akú výzvu by ste chceli vysloviť?

Viac než výzvu, kladiem si pred Bohom otázku: Čo mi hovorí večný Boh touto situáciou? Čo mám so sebou robiť? A ako kresťan chápem, že nič, čo sa deje, nie je skryté pred Pánom Ježišom, a že aj v takejto ťažkej situácii je mojím povolaním usilovať sa o vlastné obrátenie, ale aj snažiť sa pomôcť iným - „iným“, to znamená „všetkým“ - obrátiť sa a nanovo objaviť nielen mier, ale aj bratstvo, vzájomnú úctu.

Cirkev sa modlí za mier na Ukrajine a urobí tak osobitným spôsobom 2. marca, ako to žiada pápež František. Vieme si predstaviť, že ten moment budete prežívať v silnom zjednotení...

Pre nás je 2. marec ešte ďaleko, musíme sa tam dostať. Modlíme sa za pokoj v každom momente, pretože je to aj chvíľa, ktorá nás podnecuje, pretože vyvoláva túto intenzívnu modlitbu, zverenie sa Pánovi, zverenie sa Panne Márii, Matke všetkých: Matke všetkých, nielen Cirkvi kresťanov. Ako kresťania vieme, že moslimovia majú veľkú úctu k Panne Márii, preto spájame našu modlitbu aj s tou ich, aby sa Panna Mária prihovárala za nás všetkých.

(Zdroj)

-jb-