Don František Kubovič: Nech sa mladí ľudia nenechajú znechutiť
Don František Kubovič SDB pred odchodom na jednoročný študijný pobyt do Ríma na spomínanú univerzitu pôsobil šestnásť rokov v saleziánskej farnosti Márie Pomocnice kresťanov na Miletičovej v Bratislave. V rozhovore v sobotu 22. apríla 2023 nám poskytol svoje svedectvo o Božom povolaní a vedení v jeho službe.
Nachádzame sa na Pápežskej saleziánskej univerzite v Ríme a pri mikrofóne mám don Františka Kuboviča. Môžete priblížiť poslucháčom, čo vás okrem saleziánskej spirituality spája s touto inštitúciou?
Don František Kubovič: Tento rok som tu na takom sabatickom roku. Z provincie mi dali takú ponuku, keby som chcel, môžem si trošku ísť tak prehĺbiť štúdiá. Tak som prijal túto ponuku a vlastne tento rok tu tak chodím do školy. Vybral som si predmety, ktoré myslím, že mi ešte môžu byť užitočný v mojej kňazskej saleziánskej praxi a výhoda je taká, že nemusím robiť skúšky, čo mi všetci teda závidia. A okrem toho teda, že tu je veľké množstvo spolubratov, tak sú to vlastne tieto dve veci, ktoré ma tak momentálne spájajú s tou univerzitou: to poznanie a ten bratský život.
Aká bola Vaša cesta ku kňazstvu a vlastne konkrétne povolanie k tejto kongregácii don Bosca?
Don František Kubovič: Ako malý chlapec som chodieval na stretká, bolo to ešte za komunizmu, bolo to také tajné všetko, po bytoch sme sa stretali, a niekedy vtedy vznikla nejaká taká túžba, že toto by ma bavilo, toto by som chcel. Aj keď som vlastne vtedy ešte nevedel, že tí bratia, ktorí viedli tie stretká, že to boli saleziáni. Boli to mladí chalani, s ktorými sme sa stretali, a potom vždy som mal nejakú dobu túžbu pracovať s mladými, či už teda ako učiteľ alebo tak.
No a potom sa vlastne tak naskytla taká príležitosť po páde komunizmu učiť náboženstvo v Petržalke. Tak som absolvovala katechetické kurzy a od sedemnástich rokov som začal učiť náboženstvo, kde som vlastne aj zistil, že teda tí predtým, ktorý viedli tie stretká boli saleziáni a tiež, že v Petržalke boli saleziáni. Takže tam vlastne sa nejako tak zrodilo alebo začalo rásť, rozkvitať to povolanie.
No a keď som skončil Vysokú školu strojnícku, v Bratislave, Strojnícku fakultu, tak potom som bol ešte dva roky na civilke na Trnávke a tam to nejako tak dozrelo to moje povolanie, a už potom teda som išiel po tej ceste, po ktorej ma Pán volal.
S Vaším menom sa spája autorstvo viacerých publikácií. O čo ide a ako vznikla myšlienka na ich napísanie, vydanie?
Don František Kubovič: Začal som písať deviatniky k don Boscovi, pretože si myslím, že je dôležité, aby sme poznali aj tých našich svätcov a teda pre nás saleziánov je to don Bosco. Aby to boli také jednoduché veci, ktoré si mladí rýchlo prečítajú, ktoré nie sú dlhé. A potom som presvedčený, že aj keď je síce dnes doba internetov, sociálnych sietí, je dobré mať niečo aj vytlačené, doma nejakú knižku - človek sa omnoho ľahšie k tomu tak vráti. Takže to bola taká idea, že aj písať, aj dať vytlačiť a má to taký celkom dobrý úspech.
A okrem toho, ešte som urobil takú modlitebnú knihu pre mladých, ktorá tiež vlastne v náklade 6000 kusov sa úplne rozobrala, z čoho sa tiež tak teším, lebo niekedy aj tie základné veci o našej viere, o tej modlitbe, tak mladí v nich tápajú. Takže sa tak snažím jednoducho publikovať tieto veci.
Kam ďalej povedie Vaša cesta, už viete?
Don František Kubovič: Počas Veľkej noci, teraz, keď som bol doma, tak sa to vlastne teda už rozuzlilo. Dostal som novú poslušnosť. Pôjdem do saleziánskej farnosti v Novej Dubnici, kde budeme direktor a zároveň budem aj vedúci Oratória.
Je ešte niečo nezabudnuteľné, niečo unikátne vo Vašom živote, čo môžete nazvať možno i Božím zásahom, pretože Vás to niekam posunulo, nasmerovalo, dalo odpoveď?
Don František Kubovič: Tých vecí, je mnoho. Akože by som tak povedal, že nie je to nejaká taká veľká vec ako svätý Pavol, keď padol z koňa, keď sa obrátil. Ale, skôr to vnímam v takej tej každodennosti, že keď sa tak zamýšľame nad tým životom, aj nad tými udalosťami, ako sa dejú, tak vidím, že Pán Boh ma tak vedie tým životom. Napríklad ja som sa teda veľmi bál ísť študovať do zahraničia, do Talianska, pretože ťažko sa mi učili tie jazyky. Skôr som taký technický typ. Tak keď som aj rozmýšľal nad tým povolaním, že aha, tak to a to keď ma pošlú niekde študovať do Talianska, to ja to nezvládnem, aha. Ale Pán Boh je taký, akože vtipný niekedy v tých našich životoch.
A práve keď som bol noviciáte, tak vtedy mi magister hovorí „No tak som premýšľal, že dvoch z vás by som poslal študovať do noviciátu. Tak teda poslal mňa a ešte jedného spolubrata. A vlastne som v Taliansku šudoval aj filozofie, teológiu a som tu teraz ešte tento rok. Takže to je spolu 6 rokov a skutočne som za to taký vďačnž Pánu Bohu, že ani jeden deň to neľutujem, lebo človek môže naozaj tak veľmi veľa načerpať a zažiť čosi také pekné, aj tak pochopiť mnohé veci, aj vidieť ich tak inak.
Takže toto považujem za taký veľký zázrak môjho života, že vlastne ťažko sa mi učili tie jazyky a napriek tomu teda som taký čas v zahraničí.
Chcete niečo ešte odkázať, zvlášť mladým ľuďom možno, pretože tí sú práve akoby objektom pôsobenia saleziánov?
Don František Kubovič: Bolo by toho veľa, ale možno tak, aby sa nedali znechutiť v osobnom živote. Aj dneska možno tak vidieť také veľké znechutenie. Aby tak kráčali v takej tej každodennosti a naozaj nedali sa znechutiť tými negatívnymi vecami, ktoré vidíme okolo seba. Ale kresťan je ten, ktorý je vykúpený, ktorý vidí to vzkriesenie a ktorý verí v toho vzkrieseného Ježiša.
To by bolo možno taká prvá vec a druhá naozaj, aby sa tak naučili aj kriticky myslieť, premýšľať nad vecami, rozmýšľať. Nebyť len takým konzumentmi, ale nielen tých materiálnych vecí, ale aj tých myšlienok. Pretože toto je veľmi také dôležité, ako sa človek nastaví v mladosti, tak potom tak vlastne pôjde celý život.
Aj keď možno niekedy sa zdá, že sa to niekde tak skryje, ale to, čo získame v mladosti, tak to potom nájdeme akoby v tom našom živote.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor i poskytnutie súkromných fotografií, a prajeme Božie požehnanie na Vašej ceste.
(Pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News pripravila Miroslava Holubíková)
Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
