Karmelitán Pablo napísal pápežovi: Nebudem na SDM, ale som blízko neba

Salvatore Cernuzio, Miroslava Holubíková - Vatikán

Pablo Alonso María de la Cruz Hidalgo vedel, že nádor mu neumožní zúčastniť sa na SDM, keď sa pápež stretne s tisíckami mladých ľudí. Nevedel, či bude ešte nažive alebo už v nebi, v blízkosti toho, ktorého nazýval „Milovaný“, v blízkosti Ježiša, ktorý ho „utešil a urobil šťastným“!

V liste pápežovi Pablo píše: „Neviem, či keď dostanete tento list, budem vás môcť sprevádzať v modlitbe, alebo ma Boh vo svojom nekonečnom milosrdenstve už povolá. V tom prípade dúfam, že mi dovolí, aby som vám podal ruku z neba“. Pablo zomrel 15. júla, už ako karmelitán „in articulo mortis“, keď zložil sľuby vo svojej izbe v nemocnici Hospital Clínico v Salamanke.

Jeho príbeh sa počas letu do Lisabonu dostal do rúk pápeža vďaka známej redaktorke španielskeho vysielania Rádia Cope, ktorá pri každej apoštolskej ceste vyniká osobitným výberom darov pre Svätého Otca. Tentoraz je to viac ako dar, je to svedectvo života mladého muža s jasnosťou viery. Sám Pablo navrhol pamiatku pre pozostalých na svoj pohreb: kvetinový kríž s nápisom „Strom večného života ako znak nádeje, pretože na ňom spočinul sám tvorca Života“.

Choroba je stretnutie s Bohom

Pablovi, ktorý sa narodil 26. júla 2001 v Salamanke, diagnostikovali Ewingov sarkóm vo veku 16 rokov. Bolo to obdobie veľmi ťažkých skúšok, počas ktorých však mladý muž povedal, že pocítil Božie volanie k zasvätenému životu a začal sa modliť najmä za obrátenie mladých ľudí, „aby spoznali Božiu lásku, ktorá sa prejavuje v Ježišovi v Eucharistii, a za jednotu Cirkvi“.

V liste pápežovi spomína Pablo na roky svojej choroby slovami: „Som si vedomý, že všetko má v Božom pláne svoj dôvod. Medzi vzostupmi a pádmi, lepšími a horšími dňami a s veľkým očisťovaním prostredníctvom choroby sa dnes pozerám na svoj život a môžem vyznať, že som bol a som šťastný (...) Objavil som, že stredobodom môjho života nie je choroba, ale Kristus“. Svojim priateľom, rodine, bratom karmelitánom Pablo svedčil: „Cez utrpenie v chorobe som sa stretol s Bohom a cez smrť v chorobe pôjdem k nemu. A za to mu ďakujem“.

V liste Pablo napokon napísal, že by sa rád zúčastnil na SDM v Lisabone, aby sa stretol s pápežom i s mnohými mladými z celého sveta. A dodal: „Zo skúsenosti viem, že nikto nemôže uhasiť vnútorný oheň, ktorý môže mať mladý človek zamilovaný do Ježiša. Modlím sa k Pánovi, aby tento oheň Božej lásky horel v Lisabone, a ako by som si želal, aby mladí ľudia spoznali Ježiša, môjho Milovaného! (...) Fyzicky som bez síl, ale spoločenstvo svätých mi umožní zúčastniť sa s vami hlbšie a bližšie“.

Pamiatka na pohreb