Kard. Jozef Tomko: Cirkev stále prekvapuje

V polovici mesiaca októbra sa Rím znovu naplnil veľkým zástupom ľudí.  Centrum katolíckej Cirkvi už videlo mimoriadne početné zhromaždenia. Bývam blízko Námestia sv. Petra, ktoré utvára pookrúhly elipsový priestor pred slávnou pápežskou bazilikou s vysokým kamenným stĺpom uprostred a predlžuje sa do širokej ulice Via della Conciliazione smerom k Anjelskému hradu. Keď sa tieto priestory naplnia veriacimi, tak znalci prehlasujú, že ide naozaj o veľkú slávnosť viery. Prítomnosť pápeža ešte viac zvýrazní dôležitosť udalosti, ktorá sa odohráva pred očami osobne prítomných ako aj tých, ktorí ju sledujú na obrazovke alebo cez zvukové spojenie.

V našich časoch pápeži zvyknú nielen liturgicky predsedať tieto slávnosti, ale aj osobne sa priblížiť po cestičkách na celom námestí a bezprostredne pozdraviť rozosiate skupiny a jasajúcich prítomných. Tu sa veriaci z Ríma, z Talianska, z Európy a z iných svetových strán stanú akoby jednou rodinou, spoločná viera ich zlieva do jedného spoločenstva, ktorého hlavou je Ježiš Kristus. Technické vymoženosti umožňujú počuť a vidieť taký sviatok viery v rôznych, často aj hodne vzdialených častiach sveta. Ďakujme Bohu, že nám dobrotivo dopriava takú účasť na atmosfére viery a duchovnej radosti.

Na tohoročný október pripadlo viac dôvodov na také hromadné stretnutie na Námestí sv. Petra. Na zasadaní biskupskej synody sa zúčastňovalo vyše dvesto pastierov z rôznych strán, k nim treba pridať pomocné sily a sprievodcov. Aj počasie bolo krásne. Ale ústrednou udalosťou bolo prehlásenie siedmich osôb za svätých. Slávnostne ho vykonal dňa 14. októbra terajší nástupca sv. Petra ako hlava Cirkvi, za prítomnosti takmer polovice kardinálskeho zboru, mnohých biskupov ako aj desiatok tisícov veriacich, pre ktorých nestačilo ani samé námestie, takže stáli až na priľahlej ulici. Prítomné boli aj početné vládne delegácie, španielska kráľovná Sofia, taliansky prezident Mattarella a viacerí stredo- a juhoamerickí prezidenti.

Kanonizácia, čiže svätorečenie je vyhlásenie, že niektorý človek je svojím životom a chovaním príkladný pre iných ľudí. Pápež ho tak stavia za konkrétny vzor pre iných ľudí. Preto musí byť to prehlásenie vieryhodné, a preto býva aj slávnostné. Koná sa po dlhšom skúmaní najprv v miestnej cirkvi, kde ten človek žil a pôsobil. Táto prvá fáza tvorí takzvaný proces blahorečenia, po ktorom môže príslušný biskup prehlásiť kandidáta za blahoslaveného. Až potom príde fáza kanonizácie čiže svätorečenia, ktorá si vyžaduje už záruku o svätosti danej osoby zo strany pápežskej autority, čiže Svätej stolice. Po vyhlásení za svätú si možno takú osobu uctiť ako svätú a utiekať sa k nej o príhovor a pomoc.

Októbrová kanonizácia bola slávnostná aj preto, lebo bolo svätorečených sedem osôb. Každá z nich pritiahla  do Ríma veľkú skupinu veriacich. Okrem toho, medzi kandidátmi boli aj niektoré široko známe osobnosti. Mnohí sa ešte dnes pamätajú na pápeža Pavla VI., ktorý bol pred zvolením za pápeža známy pod menom Giovanni Battista Montini ako arcibiskup veľmi početnej milánskej arcidiecézy. Pri svätorečení priniesli košeľu s kvapkami krvi, ktorú mal na sebe Pavol VI. pri atentáte spáchanom na ňom na letisku v Manile na Filipínach. Ja som bol práve vtedy v manilskej katedrále a videl som škvrny krvi na bielej reverende biskupa, ktorý prekazil smrteľný úder a pribehol z letiska do katedrály.

Druhý svetoznámy pastier bol arcibiskup Oskar Romero z El Salvadoru, ktorého zabili v jeho katedrále pri bohoslužbe preto, že obhajoval náboženskú slobodu. Pri tomto svätorečení používal pápež František cingulum, čiže opasok, s krvou arcibiskupa Romera ako aj kalich a pastiersku palicu Pavla VI. František vyhlásil za svätých aj dvoch talianskych diecéznych kňazov, Františka Spinelliho a Vincenta Romana a dve rehoľné sestričky, zakladateľky, a nakoniec aj devätnásťročného mládenca z neapolského kraja Nunzia Sulprizia.

Teda spolu sedem členov dnešnej Cirkvi, sedem svedkov viery,  ktorí svojim príkladným životom už dosiahli najvyšší cieľ veriacich kresťanov. Kanonizácia je vlastne toto uistenie, ktoré dáva hlava Cirkvi. Pápež František ich označil za príkladných kresťanov, ktorých možno uctiť ako svätých a vzývať ich o pomoc. Niektorí z nich, - ako pápež Pavol VI., arcibiskup Romero a sestrička Nazaria - sú takmer naši súčasníci: mužovia, ženy, biskupi, kňazi, rehoľníci, a ten mladý laik Nunzio!

Pozornosť vzbudila najmä kanonizácia pápeža Pavla VI. Sám pápež František o ňom povedal: „Znovu a znovu si ho čítam. Bol to význačný veľkňaz, ktorý vedel vyznávať v ťažkých časoch vieru v Ježiša Krista“. Ako tvrdí jeho tu práve vydaný životopis, „treba nám znovu objaviť toho veľkého kormidelníka, ktorý vedel pozerať na dnešný svet a viesť loďku Cirkvi s význačným misijným zápalom do modernej doby“, a to v búrlivom koncilovom čase (D. Agassso jr. - Andrea Tornielli, Paolo VI. Il santo della modernità). Pápež Montini takto doplňuje líniu svätých pápežov, ktorá odzdobuje našu dobu.

Na príklade siedmich oslávencov pápež František ukázal, že my všetci, aj dnešní ľudia sme povolaní k svätosti. Svätý Otec znovu poukázal na to, čo je vlastne svätosť, ktorú od nás čaká Ježiš Kristus: nasledovať ho z lásky a naplno, milovať Boha a blížneho nie z vypočítavosti ale dobrovoľne, vedieť sa zriecť egoistických materiálnych výhod pre spoločné dobro, vedieť sa obetovať pre iných. Svätorečenie v mesiaci októbri bolo akoby prípravou na sviatok Všetkých svätých, ktorý slávime ihneď na začiatku novembra. Cirkev stále prekvapuje. Je vždy stará i nová. Bohu vďaka za to!

Jozef kard. Tomko