Stretnutie o ochrane maloletých: O čom sa debatovalo za zatvorenými dverami

Pre veľký záujem zo strany zástupcov médií sa denné novinárske brífingy o 13.30 nekonajú v sále Tlačového strediska Svätej stolice, ale vo väčšej aule na pôde Patristického inštitútu Augustinianum v susedstve Námestia sv. Petra.

Moderátor stretnutia páter Federico Lombardi charakterizoval jeho atmosféru ako „pokojnú, pozitívnu, pri zahrnutí ťarchy danej témy, jej vážnosti i bolesti, akú v sebe nesie“, so „zmyslom pre spolucítenie u zúčastnených, ale s postojom mimoriadne pozitívnym“.

„V zhromaždení nevnímam napätia, vnímam veľkú túžbu spoločne uvažovať, veľkú vďačnosť za prítomnosť pápeža, ktorý sprevádza túto skupinu po tom, ako ju zvolal, túto skupinu cirkevne zodpovedných osôb, ktorí reflektujú, modlia sa a snažia sa vždy lepšie porozumieť svoju zodpovednosť.“

Okrem preberania troch hlavných tém v pléne (zodpovednosť, ručenie a transparentnosť) sa účastníci stretnutia o ochrane maloletých venovali  diskusii v skupinách. Celkovo 11 skupín sa schádzalo dva razy za deň, pred obedom a podvečer.

Diskusný rozmer stretnutia stručne priblížil prefekt Dikastéria pre komunikáciu Dr. Paolo Ruffini:

„V menších krúžkoch bolo zdôraznené, ako je vždy potrebné vložiť sa do perspektívy obetí, ktoré neslobodno považovať za ohrozenie pre Cirkev, ale za jej členov. Ďalej sa hovorilo o tom, ako pristupovať k rekuperácii už potrestaných páchateľov zneužívaní. Tiež o tom, ako mnohí páchatelia boli sami v detstve zneužívaní, čím sa vytvoril začarovaný kruh, ktorý treba prelomiť. Ďalej o nevyhnutnosti adekvátnej formácie pre seminaristov a kňazov i skutočného rozlišovania povolania, povolania k darovaniu seba samých. A hovorilo sa aj o riziku pre semináre, že sa stanú uzavretými prostrediami.“

Ďalším predmetom diskusie bola téma laikov, pokračoval prefekt Ruffini:

„Hovorilo sa aj o úlohe laikov a tímu expertov v práci na pomoc biskupom i o tom, ako laici nemajú byť len akousi výnimkou, ktorá by sa využívala len v kríze.“

Debata sa týkala aj systému nahlasovania zneužívaní, ako súčasti vytvárania celkovej kultúrnej klímy ochrany maloletých. Diskutovalo sa „o tom, ako podporovať kultúru načúvania, ktorá by zvíťazila nad kultúrou mlčania a utajovania, chrániacou zneužívačov a zastrašujúcou obete, a to aj  v iných situáciách zneužívaní, napríklad keď k zneužívaniu dochádza v rodine. O tom, ako vytvoriť «kultúru nahlasovania», a to aj cez vytváranie referentov pre nahlasovanie.“

Medzi otázkami preberanými v diskusných skupinách bolo aj zamedzenie prípadom presúvajúcich sa seminaristov, ktorí sú po vylúčení z jedného seminára prijatí v inom. Témou debaty bola aj homosexalita. Paolo Ruffini k tomu vysvetlil:

„Hovorilo sa aj o vzťahu medzi homosexualitou a zneužívaním. Podľa niektorých ide o otázku, ktorej sa treba hlbšie venovať, kým podľa iných je to zle položená otázka.“

Ďalšou oblasťou bolo rešpektovanie práva a spravodlivosti v procesoch, ako je „vzťah medzi občianskym a kánonickým procesom, medzi občianskym a cirkevným trestným činom“. V tejto súvislosti sa debatovalo aj o „vzťahu medzi procesom a médiami, ako aj o riziku mediálnych procesov, kde hrozí, že sa vytratí prezumpcia neviny.“

Preberanou otázkou bola aj terminológia vyjadrujúca dôslednosť a ráznosť konania. Ako uviedol prefekt Ruffini, „reč bola aj o vzťahu medzi «nulovou toleranciou» voči zločinu, úmernosťou trestu a garantovaním, aby procesy boli spravodlivé. Ďalej o odvolaní z verejnej služby ako univerzálnom treste pre toho, kto sa poškvrní zločinom sexuálneho zneužitia maloletých.“

V skupinách sa napokon hovorilo o tom, „ako sa toto stretnutie môže stať začiatkom prozreteľnostnej cesty očisťovania a konverzie,“ uzavrel svoje zhrnutie práce v skupinách prefekt vatikánskeho Dikastéria pre komunikáciu.

-zk, jb-