Zoznam 21 praktických krokov na ochranu mladistvých

1. Vypracovať praktickú príručku, v ktorej sa špecifikujú kroky, ktoré  treba vykonať z titulu úradnej starostlivosti vo všetkých kľúčových momentoch po objavení sa nejakého prípadu.

2. Zabezpečiť štruktúry načúvania, zložené z vyškolených osôb a odborníkov, kde sa bude vykonávať prvé rozlišovanie prípadov predpokladaných obetí.

3. Stanoviť kritériá pre priame zaangažovanie biskupa alebo rehoľného predstaveného.

4.  Vypracovania spoločných postupov pre skúmanie obvinení, ochranu obetí a právo obvinených na obhajobu.

5. Informovať občianske autority a vyššie cirkevné autority s dodržaním občianskych a kánonických noriem.

6. Periodicky revidovať protokoly a normy na zabezpečenie chráneného prostredia pre maloletých vo všetkých pastoračných štruktúrach; protokoly a normy založené na princípoch spravodlivosti a lásky, ktoré musia byť v nich zahrnuté, aby činnosť Cirkvi bola aj v tejto oblasti v súlade s jej poslaním.

7. Stanoviť špecifické protokoly pre riešenie obvinení proti biskupom.

8. Sprevádzať, chrániť a liečiť obete, ponúknuť im všetku potrebnú podporu na kompletné uzdravenie.

9. Zvýšiť povedomie o príčinách a o dôsledkoch sexuálneho zneužívania prostredníctvom iniciatív v rámci permanentnej formácie biskupov, rehoľných predstavených, klerikov a pastoračných pracovníkov.

10. Pripraviť kroky pastoračnej starostlivosti o komunity ranené zneužívaním a kajúce a nápravné programy pre vinníkov.

11. Upevniť spoluprácu so všetkými ľuďmi dobrej vôle a pracovníkmi masmédií, aby sa mohlo rozoznávať a odlíšiť pravé prípady od falošných, obvinenia od očierňovaní, na vylúčenie pomsty a podsúvania, klebiet a diskreditácie (porov. Príhovor Rímskej kúrii, 21. dec. 2018).

12. Zvýšiť minimálny vek pre manželstvo na 16 rokov.

13. Stanoviť opatrenia, ktoré usmernia a uľahčia účasť laických odborníkov na vyšetrovaniach a na rôznych stupňoch súdneho konania v kanonických procesoch týkajúcich sa sexuálneho zneužívania alebo zneužitia moci.

14.  Právo na obhajobu: treba chrániť podľa prirodzeného i kánonického práva aj princíp prezumpcie neviny, kým sa nepreukáže vina obvineného. Preto sa treba vyhnúť zverejňovaniu zoznamov obvinených, aj zo strany diecéz, pred predbežným prešetrením a definitívnym rozsudkom.

15. Dodržiavať tradičný princíp úmernosti trestu vzhľadom na spáchaný trestný čin. Uznášať sa o tom, že kňazi a biskupi vinní zo sexuálneho zneužívania maloletých opustia verejný úrad.

16. Zaviesť pravidlá vzťahujúce sa na seminaristov a kandidátov na kňazstvo a rehoľný život. Pre týchto zaviesť programy počiatočnej i permanentnej formácie na upevnenie ich ľudskej, duchovnej a psychosexuálnej zrelosti, ako aj ich medziľudských vzťahov a ich spôsobov správania.

17. Vykonávať u kandidátov na kňazstvo a na rehoľný život psychologické hodnotenie zo strany kvalifikovaných a akreditovaných odborníkov.

18. Určiť predpisy upravujúce presun seminaristu alebo rehoľného ašpiranta z jedného seminára do iného, ako aj kňaza alebo rehoľníka z jednej diecézy či kongregácie do inej.

19. Sformulovať kódexy správania záväzné pre všetkých klerikov, rehoľníkov, služobný personál a dobrovoľníkov, na vymedzenie primeraných hraníc v osobných vzťahoch. Špecifikovať nevyhnutné požiadavky na personál a dobrovoľníkov, a overovať ich trestný register.

20. Ilustrovať všetky informácie a dáta o nebezpečenstvách zneužívania a jeho účinkoch, o tom, ako rozpoznať znaky zneužívania a ako nahlásiť podozrenie zo sexuálneho zneužívania. Toto všetko sa má diať v spolupráci s rodičmi, učiteľmi, odborníkmi a občianskymi autoritami.

21. Je potrebné, aby sa tam, kde ešte nie je, zriadil orgán ľahko dostupný pre obete, ktoré chcú nahlásiť eventuálne trestné činy. Ide o orgán s autonómiou aj voči miestnym cirkevným autoritám a zložený z odborníkov (klerikov i laikov), ktorí vedia vyjadriť pozornosť Cirkvi voči tým, ktorí sa v tejto oblasti cítia dotknutí nevhodnými postojmi zo strany duchovných.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, jb-