„Hľadieť na podstatu“ – editoriál A. Tornielliho k 6. výročiu pontifikátu

Andrea Tornielli

Šieste výročie zvolenia nachádza pápeža Františka zamestnaného v roku plnom dôležitých medzinárodných ciest, so začiatkom i koncom charakterizovaným dvoma „synodálnymi“ udalosťami: stretnutím na ochranu maloletých, ktoré prebehlo vo Vatikáne vo februári za účasti predsedov biskupských konferencií celého sveta, a špeciálnou synodou o Amazónii, ktorá sa bude sláviť vo Vatikáne v októbri. Významný účinok zanechala nedávna cesta do Arabských emirátov, pri ktorej Rímsky biskup podpísal spoločnú deklaráciu s Veľkým imámom Al-Azharu. Je nádej, že tento dokument bude mať dosah v oblasti náboženskej slobody. Ekumenická téma bude prevažovať pri nasledujúcich cestách do Bulharska a neskôr do Rumunska, zatiaľ čo želaná, ale ešte oficiálne nepotvrdená cesta do Japonska môže pomôcť pripomenúť devastáciu spôsobenú jadrovými zbraňami ako varovanie pre súčasnosť i budúcnosť ľudstva prežívajúceho „rozkúskovanú tretiu svetovú vojnu“, o ktorej pápež často hovorí.

Ale pohľad na práve absolvovaný rok nemôže prehliadnuť nové vynorenie sa škandálu zneužívaní i vnútorné rozdelenia privodené vlani v auguste, keď práve v čase, keď pápež František slávil Eucharistiu s tisíckami rodín v Dubline a nanovo vyzdvihol krásu a hodnotu kresťanského manželstva, bývalý nuncius Carlo Maria Viganò verejne požiadal pápeža o odstúpenie pre prístup k prípadu McCarricka. Tvárou v tvár týmto situáciám, Rímsky biskup požiadal všetkých veriacich sveta o každodennú modlitbu ruženca po celý mariánsky mesiac október 2018 a o zjednotenie sa „v spoločenstve a v pokání, ako Boží ľud, prosiac svätú Matku Božiu a svätého archanjela Michala o ochranu Cirkvi pred diablom, ktorý sa neustále snaží oddeliť nás od Boha a rozdeliť nás navzájom“. Takto precízne vyjadrená prosba nemá v nedávnej histórii Cirkvi obdobu. Svojimi slovami a apelom na Boží ľud, aby sa modlil za udržanie jednoty Cirkvi, dal pápež František pochopiť závažnosť situácie a zároveň vyjadril kresťanské povedomie, že ľudské prostriedky nepostačujú na zaistenie cesty východiska.    

Svätý Otec opäť poukázal na podstatu: Cirkev nevytvárajú superhrdinovia (ani nie superpápeži) a nekráča vpred silou svojich ľudských zdrojov alebo stratégií. Vie, že Zlý je vo svete prítomný, že existuje dedičný hriech a že na našu spásu potrebujeme pomoc zhora. Zopakovať to neznamená zmenšovať osobné zodpovednosti jednotlivcov ani inštitúcií, ale zasadiť ich do ich reálneho kontextu.

„Touto žiadosťou o príhovor“ – ako sa píše v októbrovom vatikánskom ozname s pápežovou prosbou o ruženec – „Svätý Otec prosí veriacich celého sveta o modlitbu, aby svätá Matka Božia vzala Cirkev pod svoj ochranný plášť: aby ju chránila pred útokmi Zlého, veľkého žalobcu, a zároveň ju viedla byť si stále viac vedomou zneužití a pochybení  spáchaných v súčasnosti i v minulosti“.

V súčasnosti i v minulosti, pretože by bolo chybou „zhodiť“ viny na tých, ktorí tu boli pred nami a prezentovať sa ako „čistí“. Aj dnes Cirkev musí prosiť niekoho Iného, aby ju oslobodil od zla. Je to reálny fakt, ktorý Svätý Otec v kontinuite so svojimi predchodcami sústavne pripomína.

Cirkev sa zo ziel, ktoré ju sužujú, nevykúpi sama. Ani zo strašnej priepasti sexuálnych zneužívaní spáchaných klerikmi a rehoľníkmi sa nedostáva von silou procesov sebaočisťovania, a tým menej spoľahnutím sa na toho, kto sa pasoval do roly očisťovateľa. Stále účinnejšie normy, zodpovednosť a transparentnosť sú potrebné, ba nevyhnutné, ale nikdy nebudú stačiť. Pretože Cirkev, ako nám dnes pripomína pápež František, nie je sebestačnou a dosvedčuje Evanjelium toľkým zraneným mužom a ženám našich čias práve vďaka tomu, že aj sama sa uznáva za žobrajúcu o uzdravenie, odkázanú na milosrdenstvo a odpustenie svojho Pána. Pápež, ktorý sa predstavuje ako „omilostený hriešnik“, nasledujúc učenie cirkevných otcov i svojho bezprostredného predchodcu Benedikta XVI., v tomto turbulentnom práve uplynulom šiestom roku svojho pontifikátu dosvedčil, ako azda nikdy predtým, túto zásadnú a nanajvýš aktuálnu skutočnosť kresťanskej viery.

Autor editoriálu Andrea Tornielli je edičným riaditeľom Dikastéria pre komunikáciu Svätej stolice

-mh, jb-

Doplnené 12.3.2019, 15:46