Prvá pôstna kázeň pátra Cantalamessu: Čisté srdce bez pokrytectva

Zuzana Klimanová – Vatikán

Ako vysvetlil pápežský kazateľ, čistota, o ktorej hovorí spomínané blahoslavenstvo, má v Biblii mnoho významov. Evanjelium kladie dôraz najmä na dve oblasti: úmysly a konanie: „Čistote úmyslov sa protiví pokrytectvo, čistote mravov sa protiví zneužívanie sexuality.“

Čistota úmyslov

Páter Cantalamessa svoju meditáciu zameral práve na čistotu úmyslov. K víťazstvu nad pokrytectvom patrí z väčšej miery jeho rozpoznanie v našom konaní, čo bolo cieľom prvej meditácie pôstneho cyklu.

Slovo pokrytectvo má pôvod v divadelnom jazyku, vysvetlil pápežský kazateľ. Jeho súčasťou je, keď „slovám a vonkajším postojom nezodpovedá dôverná realita pocitov. To, čo je na tvári, nie je tým, čo je v srdci“. Takže pokrytec robí zo svojho života akési „divadlo, v ktorom recituje pre publikum, nasadzuje si masku“.

Cesta von z pokrytectva

Keď sa pokrytectvo stane chronickým, prejaví sa v dvojitom živote. Ide o nebezpečný stav pre dušu, z ktorého je veľmi ťažké vyjsť, upozornil páter Cantalamessa. Pripomenul, ako ostro Ježiš tento stav pomenoval obrazom obielených hrobov (Mt 23,27-28).

Jednou z foriem pokrytectva je i dvojtvárnosť či neúprimnosť, hovoriť do očí jedno a za chrbtom druhé. Z pokrytectva sa človek musí aktívne vyslobodzovať, a to tým, že pracuje na tom, aby si ho na sebe všimol. „Najťažším skutkom pokrytectva je skrývať vlastné pokrytectvo,“ upozornil pápežský kazateľ a od popisu prejavov pokrytectva prešiel k radám na jeho prekonávanie.

Lož voči Bohu

Pokrytectvo je klamstvom, degraduje Boha, dáva ho na druhé miesto, pričom na to prvé zasadzuje stvorenia, pohľad verejnosti, upozornil pôstny kazateľ, pričom dodal, že „pestovať svoj vonkajší dojem viac než srdce automaticky znamená dávať väčšiu dôležitosť človeku než Bohu“:

„Pokrytectvo je v podstate nedostatkom viery, istou formou modlárstva, keďže stavia stvorenia na miesto Stvoriteľa. (...) Pokrytectvu tiež chýba láska k blížnemu, pretože má tendenciu zredukovať druhých na obdivovateľov. Neuznáva v nich im vlastnú dôstojnosť, ale vidí ich len vo funkcii vlastného obrazu. Ako čísla obecenstva, nič viac.“

Zbraňou proti pokušeniam k pokrytectvu je sústavné, každodenné korigovanie úmyslov. Proti tendencii ukazovať vykonané dobro treba bojovať konaním dobra v skrytosti.

Pestovať jednoduchosť

Božie slovo nielenže odsudzuje pokrytectvo, ale nás pobáda, aby sme pestovali protichodnú cnosť – jednoduchosť, uviedol páter Cantalamessa.

Kristus nazýva pokrytectvo „kvasom farizejov“ (Lk 12,1), pretože kvas bol pre Židov symbolom korupcie, skazenosti, nekvasený chlieb zas symbolom čistoty, novosti a integrity. Pôst nás vyzýva zbaviť sa všetkého, čo je v nás staré a skazené, aby sme sa stali „novým cestom“ a boli čistí, transparentní.

Ako hovorí sv. Augustín i sv. Tomáš Akvinský, jednoduchosť je vlastnosťou Boha. Boh je čistá jednoduchosť, «nič mu nebolo pridané, nič sa mu nemôže odňať» (Sir 42,21). My naopak dosahujeme čistotu jedine očisťovaním, tým, že niečo z nás odstránime, ako napríklad zlo z našich skutkov (porov. Iz 1,16), povedal páter Cantalamessa.

Najkrajšia trofej na duchovnej ceste

„Akákoľvek činnosť, aj keď maličká, ak je vykonaná s čistým a jednoduchým úmyslom, robí nás „obrazom a podobou Boha“. Čistý a jednoduchý úmysel zbiera rozptýlené sily duše, pripravuje ducha a zjednocuje ho s Bohom. Ona je základom, cieľom a okrasou všetkých cností. Smerujúc jedine k Bohu a súdiac veci vo vzťahu k nemu, jednoduchosť odpudzuje a premáha pretvárku, pokrytectvo a každú dvojtvárnosť...“

„Jednoduchosť je jednou z najobtiažnejších a najkrajších trofejí na duchovnej ceste. Jednoduchosť je vlastná tomu, kto bol očistený skutočným pokáním, pretože je ovocím totálneho odpútania sa od seba a nezištnej lásky ku Kristovi. Dosahujeme ju kúsok po kúsku, bez toho, aby sme zmalomyseľneli z našich pádov, ale s pevným odhodlaním hľadať Boha pre neho samotného a nie pre nás samých.“

-zk-