Synoda o Amazónii už má pracovný dokument - Instrumentum laboris

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

„Amazónia, nové cesty pre Cirkev a pre integrálnu ekológiu“ – tak znie téma  Špeciálneho zhromaždenia Synody biskupov pre región Amazónie, na ktorom sa zúčastnia najmä biskupi z deviatich priamo zainteresovaných krajín Južnej Ameriky: Bolívia, Brazília, Ekvádor, Peru, Kolumbia, Venezuela, Francúzska Guyana, Guyana a Surinam.

Okrem nich budú medzi synodálnymi otcami predstavitelia biskupských konferencií a zástupcovia reholí. Prítomní na synode budú viacerí experti, predstavitelia niektorých cirkevných inštitúcií a tiež audítori a audítorky, medzi ktorými budú zastúpené pôvodné národy Amazónie. Chýbať nebudú ani delegáti iných cirkví a náboženstiev.

Pracovný dokument sa skladá z troch častí: 1. Hlas Amazónie, 2. Integrálna ekológia: volanie zeme a chudobných, 3. Prorocká cirkev v Amazónii: Výzvy a nádeje. Na dnešnej tlačovej konferencii vo vatikánskom Tlačovom stredisku text predstavili generálny sekretár Synody biskupov kard. Lorenzo Baldisseri, podsekretár Mons. Fabio Fabene a páter Humberto Miguel Yáñez SJ, profesor morálnej teológie  Pápežskej univerzity Gregoriana.

Účinnejšia pastorácia a evanjelizácia

Dokument Instrumentum laboris, ktorý bude rozoslaný celej Cirkvi, je originálne písaný v španielčine, s prekladmi do portugalčiny a taliančiny. Jeho ústredný zámer objasnil kard. Baldisseri týmito slovami:

„V súhrne môžeme povedať, že dokument má za cieľ predstaviť pastoračnú situáciu miestnych cirkví a spustiť nové pochody pre účinnejšiu evanjelizáciu, a súčasne navrhnúť reflexiu nad ekologickou problematikou týkajúcou sa regiónu, na podporu integrálnej ekológie podľa encykliky Laudato si´.“

Ako uviedol kard. Baldisseri, k Pracovnému dokumentu sa dospelo cez rozsiahlu konzultáciu pomocou dotazníka rozoslaného biskupským konferenciám krajín amazonského regiónu a okolo 260 konferenčnými a inými podujatiami organizovanými za pomoci Celoamazonskej cirkevnej siete REPAM. Redakcia textu Instrumentum laboris je výsledkom spolupráce expertov z amazonského regiónu i ďalších odborníkov sídliacich v Ríme.

Synoda o Amazónii je momentálne v prípravnej fáze, po ktorej bude v októbri nasledovať tzv. „celebratívna fáza“, čiže samotné zasadnutie, po ktorej nastúpi tretia fáza, aplikačná. Súčasťou prípravnej fázy bol vo februári seminár organizovaný Generálnym sekretariátom Synody v Ríme a medzinárodná konferencia v marci vo Washingtone na pôde Georgetownskej univerzity spoluorganizovaná vatikánskymi inštitúciami a jezuitmi v USA a Kanade.

Zachrániť Amazóniu z neokolonialitického úpadku

Prof. Yáñez sa pri stretnutí s novinármi zameral na druhú časť Pracovného dokumentu, s nadpisom „Integrálna ekológia: volanie zeme a chudobných“. Citoval otázku formulovanú v 56. bode, v časti o ničení ťažobnou činnosťou: „Ako obnoviť amazonské teritórium, zachrániť ho z neokolonialistického úpadku a prinavrátiť mu jeho zdravý a autentický rozkvet?“

Medzi dôležitými aspektmi Pracovného dokumentu spomenul, že sa tu hovorí o úlohe pôvodného obyvateľstva pri udržiavaní „pľúc planéty“. Jedna z podkapitol je venovaná tzv. „dobrovoľne sa izolujúcim domorodým národom“, ktorých je v Amazónii vyše stovka.

Ďalšími témami sú okrem rodiny, výchovy, svetonázoru a tradičných hodnôt domorodého obyvateľstva aj migrácia a urbanizácia, keďže 70 až 80% obyvateľstva sa sústreďuje do miest.

Dokument sa v druhej časti venuje aj ďalším morálnym a sociálnym problémom, medzi ktoré patrí korupcia. Ústrednou výzvou je ekologická konverzia, týkajúca sa človeka vo vzťahoch s prostredím, v duchu spomenutej sociálnej encykliky pápeža Františka.

Zohľadniť domorodé kultúry v liturgii

Podsekretár Synody biskupov Mons. Fabene sa podelil so svojimi poznámkami k tretej časti dokumentu. Tá je už priamo zameraná na život Cirkvi a jej evanjelizačné a pastoračné poslanie uprostred výziev komplexnej situácie kultúr, náboženstiev a sociálnych pomerov Amazónie. Medzi dôležitými aspektmi Mons. Fabene spomenul oblasť liturgie:

„Pokiaľ ide o liturgické slávenia, navrhuje sa lepšie zapojiť symboly a štýly slávenia domorodých kultúr, zohľadňujúc autochtónnu hudbu a tanec, jazyky a odevy, ako aj dať viac priestoru prejavom ľudovej zbožnosti.“

Dokument hovorí o valorizácii úlohy laikov, medzi nimi zvlášť žien. U rehoľníčok sa žiada formácia s dôrazom na „interkulturálnosť, inkulturáciu a dialóg medzi spiritualitami a svetonáhľadmi v rámci Amazónie“. Výchova mladých je prostriedkom na zachovanie ich rodných kultúr, i na prevenciu proti alkoholu a drogám.

To sú niektoré z ďalších pastoračných a sociálnych tém dôležitých pre Cirkev v regióne, ktoré si vyžadujú koordinovanú odpoveď Cirkvi. Vážnou výzvou je propaganda skupín turíčneho razenia, ktoré sú aktívne najmä na perifériách miest, konštatoval Mons. Fabene:

„Z tohto dôvodu sa navrhuje študovať, aký typ farnosti by mohol dať odpoveď na bezprecedentné výzvy pre mestskú pastoráciu, a to aj napomáhaním integrácie rozličných skupín obyvateľstva. Zvlášť sa odporúča zintenzívnenie pastoračnej prítomnosti v nových štvrtiach, podporovanie aktívneho občianstva a vnímavosti na ľudské práva a na ekologické otázky.“

Medzi odpoveďami na prozelytizmus skupín rozličných denominácií sa odporúča aj podporovanie prekladov Biblie do amazonských jazykov a organizovanie medzikonfesionálnych stretnutí teológov.

Valorizácia laikov, nové ministériá, úloha žien

Vo 4. kapitole 3. časti sa hovorí o organizácii komunít. Poukazuje sa na špecifické ponímanie autority u amazonských kultúr a navrhuje sa nanovo premyslieť, či sa cirkevná jurisdikčná moc vo všetkých oblastiach (sviatostnej, súdnej a riadiacej) má viazať na sviatostnú vysviacku.

Geografické vzdialenosti v Amazónii majú za dôsledok aj vzdialenosti kultúrne a pastoračné, čo sa pociťuje ako potreba prejsť od „pastorácie navštevovaním“ k „pastorácii prítomnosťou“.

Medzi odporúčaniami Pracovného dokumentu (č. 129) je aj uvažovať nad novými ministériami, ktoré by zodpovedali potrebám Cirkvi v Amazónii. Súčasne s potvrdením hodnoty celibátu ako daru pre Cirkev sa odporúča skúmať možnosť vysviacky pre starších ženatých mužov, ktorí požívajú rešpekt svojej domorodej komunity.

Navrhuje sa tiež určiť typ úradnej služby, akú možno zveriť ženám, s ohľadom na ústrednú úlohu, akú dnes ženy plnia v Cirkvi v Amazónii. Mons. Fabio Fabene v tejto súvislosti vysvetlil:

„V dokumente sa nehovorí o diakonáte žien, keďže pápež sa už v tejto veci vyjadril na zasadnutí generálnych predstavených (ženských reholí) a vyhlásil, že táto téma si žiada ďalšie prehĺbenie. Študijná komisia zriadená na tento účel v roku 2016 totiž nedosiahla jednomyseľnú mienku.“

Podpora povolaní domorodých kňazov, aby nechýbala Eucharistia

Závažným problémom domorodých komunít je chýbanie Eucharistie pre nedostatok kňazov. Odporúča sa tu predovšetkým rozvinutie pastorácie povolaní so zameraním na domorodé povolania. Okrem toho sa navrhuje „namiesto ponechania komunity bez Eucharistie, zmeniť kritériá výberu a prípravy vysluhovateľov oprávnených ju sláviť“ (č. 126).

Pokiaľ ide o „osoby a obsadenie“ októbrového synodálneho zhromaždenia, za generálneho relátora tejto špeciálnej synody vymenoval Svätý Otec už 5. mája brazílskeho kardinála Cláudia Hummesa OFM, emeritného arcibiskupa São Paula, ktorý je prezidentom Panamazonskej cirkevnej siete REPAM.

Dvoma špeciálnymi sekretármi sú Mons. David Martínez de Aguirre Guinea OP, apoštolský vikár Puerta Maldonada v Peru, a páter Michael Czerny SJ, podsekretár Sekcie pre migrantov a utečencov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj.