Bez viery nemožno prijať sviatosti, vysvetľuje Pápežská teologická komisia v novom dokumente

Dokument s anglickým názvom The Reciprocity between Faith and Sacraments in the Sacramental Economy bol vydaný 19. decembra 2019 z rozhodnutia prefekta Kongregácie pre náuku viery kard. Luisa Ladariu Ferrera SJ po predchádzajúcom vyjadrení priaznivej mienky zo strany pápeža Františka.

Text v rozsahu 195 odstavcov vypracovala desaťčlenná subkomisia Pápežskej teologickej komisie pod vedením španielskeho jezuitu pátra Gabina Uríbarriho Bilbau, v ktorej pracoval aj slovenský biblista páter Peter Dubovský SJ. Ďalšími teológmi boli Lajos Dolhai, Krzysztof Góźdź, Thomas Kollamparampil, Marianne Schlosserová, Oswaldo Martínez Mendoza, Karl-Heinz Menke, Terwase Henry Akaabiam a Thomas G. Weinandy.

Člen Medzinárodnej teologickej komisie P. Gabino Uríbarri Bilbao SJ z Univerzity Comillas v Madride v rozhovore pre Vatican News charakterizoval zrod dokumentu a stručne zhrnul jeho obsah týmito slovami:

„Na prvom plenárnom zasadnutí Medzinárodnej teologickej komisie, začatej v jej deviatej päťročnici, v decembri 2014, bolo hlasovaním schválené, že štúdium sa zameria aj na tému týkajúcu sa vzťahu „viery a sviatostí“.

Stálo to istú námahu určiť metodológiu a nájsť smer preberania tejto témy, z dôvodu tematickej šírky, ktorú to predpokladá: všeobecná sakramentálna teológia, biblický základ, pastoračné uplatnenie, štúdium viacerých sviatostí, rozmanitosť situácií na jednotlivých kontinentoch. Bolo potrebných 11 pracovných verzií, kým sa dospelo k výslednému dokumentu.      

Dokument sa vo svojich piatich kapitolách chce zamerať na skutočnosť, že vzájomnosť medzi vierou a sviatosťami sa dnes v pastoračnej praxi nachádza v kríze. Srdce dokumentu, druhá kapitola, pozostáva z teologickej argumentácie, v ktorej si uvedomujeme vzájomnosť medzi vierou a sviatosťami.

Formulujú sa tu tri základné tézy: 1. Božie zjavenie a dejiny spásy majú sviatostný ráz, kvôli maximálnej dôležitosti významu vtelenia; 2. takéto sviatostné zjavenie je zamerané na sprostredkovanie (komunikáciu) Božej milosti ľudskej osobe: je dialogické; 3. preto kresťanská viera, ako odpoveď na sviatostné zjavenie, má sviatostný charakter.

Na takomto základe sa v tretej kapitole berú do úvahy tri sviatosti kresťanskej iniciácie a vo štvrtej kapitole je to manželstvo. Text sa uzatvára kapitolou syntézy, stručnejšou, v ktorej sa znovupotvrdzuje zásadná vzájomnosť medzi vierou a sviatosťami podľa katolíckej perspektívy.“

Páter Uríbarri v rozhovore ďalej priblížil odpovede nového dokumentu na niektoré konkrétnejšie teologické otázky významné najmä pre definovanie podmienok platnosti uzavretia sviatostného manželstva. Špecificky sa to týka napr. prípadov tých, ktorí síce boli pokrstení, ale prakticky sú bez viery. Ďalšou špecifickou otázkou sú teologické kritériá na posúdenie prítomnosti viery u príslušného človeka, čo je významná téma v oblasti káuz nulity manželstva.

Ohľadom vzťahu viery ku krstu, birmovaniu a eucharistii sa dokument zvlášť zaoberá procesom prípravy na prijatie danej sviatosti a osobného pochopenia jej významu, vysvetlil páter Urríbari. Pripomenul tiež, že dokument kladie dôraz na to, že prijatie iniciačných sviatostí v sebe nesie misijný charakter.

Na záver španielsky teológ objasnil základný zámer Pápežskej teologickej komisie pri vypracovaní dokumentu:

„Náš úmysel má ďaleko od toho, že by sme kládli prekážky k sviatostiam. Naopak, chceme, aby dokument pomohol stimulovať pastoráciu a praktizovanie sviatostí. Vziať vážne sviatostný charakter dejín spásy si vyžaduje isté minimum viery, aby sa vylúčilo, že by sa slávenie sviatostí zvrhlo na prázdny ritualizmus, na mágiu alebo na nejakú privatizáciu viery, ktorá nekorešponduje s vierou cirkevnou.“   

-jb, zk-