Prefekt pre ekonomiku Guerrero bilancuje rozpočet Svätej stolice

„Svätá stolica nie je veľkým ekonomickým subjektom,“ hovorí páter Guerrero. „Mali sme príjmy vo výške 307 miliónov eur, výdavky sme mali vo výške 318 miliónov eur. Náš deficit je 11 miliónov. Máme čisté aktíva rovnajúce sa 1,402 miliardy eur. V USA je mnoho stredných škôl, ktoré majú väčší rozpočet, než je ten, ktorý má Rímska kúria.“

Španielsky jezuita, ktorý nastúpil do úradu prefekta Ekonomického sekretariátu od januára tohto roka, prezradil ohľadom stavu hospodárenia Rímskej kúrie aj svoju skúsenosť v novom úrade: „To, čo na mňa urobilo silný dojem, keď som lepšie spoznal Kúriu je, že sa vykoná veľa z dosť mála.“

Prefekt Ekonomického sekretariátu P. Juan Antonio Guerrero Alves SJ v rozhovore s edičným riaditeľom vatikánskych médií Andreom Torniellim vysvetlil, že sa tu hovorí o rozpočte Svätej stolice v užšom zmysle. Publikovaná bilancia za rok 2019 sa netýka celej Cirkvi či celého Vatikánu, ale Rímskej kúrie:

„Ide o šesťdesiat inštitúcií v službe pápeža v jeho misii viesť Cirkev, v jeho službe jednoty v láske k blížnemu, čiže evanjelizácia, komunikácia, podpora integrálneho ľudského rozvoja, výchova, pomoc cirkvám v ťažkostiach, formácia kléru, atď.“

Rozpočtová bilancia Svätej stolice bola takto verejne vyčíslená naposledy v roku 2016. Páter Guerrero jej opätovné zverejnenie považuje za dôležité:

„Chceme, aby bilancia vysvetlila, ako Svätá stolica používa svoje zdroje na plnenie svojej misie, svojej služby poslaniu Svätého Otca.“

Pre porozumenie rozpočtu je potrebné uvedomiť si aj jeho osobitný charakter, pokračuje páter Juan Antonio Guerrero:

„Svätá stolica nefunguje ako nejaký podnik či ako štát, nehľadá zisky a profity. Je preto normálne, že je tu deficit. Takmer všetky dikastériá sú fakticky „centrami výdavkov“: vykonávajú službu, ktorá sa nepredáva, ani nie je sponzorovaná. Vyhnúť sa deficitu nie je cieľom Svätej stolice. Jej duch je odlišný. My uvažujeme tak, že cieľom je, aby výdavky zodpovedali tomu, aby sme mali všetko potrebné pre službu misii, ktorá nám je zverená.“

Pri finančnom zabezpečení plnenia poslania Svätej stolice je potrebná ekonomická rozvážnosť, ale aj misionárska odvaha, pokračuje prefekt Ekonomického sekretariátu:

„To, o čo sa musíme sa starať je, aby bol deficit udržateľný alebo aby bol vhodne financovaný z dlhodobého hľadiska. Vo svete existuje mnoho potrieb. Musíme dôverovať v Prozreteľnosť, ktorá koná prostredníctvom štedrosti veriacich.“

Na dokreslenie konsolidovaného rozpočtu za rok 2019 prefekt Ekonomického sekretariátu uviedol aj širší obraz:

„Ako som spomínal, Kúria nie je celý Vatikán. Ak pridáme rozpočet Governatorátu, zbierky Halier sv. Petra, Inštitútu pre náboženské diela – IOR [tzv. vatikánska banka, pozn.], Dôchodkového fondu a nadácií, ktoré pomáhajú misii Svätej stolice, máme tu čisté aktíva vo výške približne 4 miliardy eur.“

Ohľadom príjmov Rímskej kúrie páter Guerrero vysvetlil, že 54% (164 miliónov) bolo vyprodukovaných z jej vlastného imania. Obchodné aktivity (návštevy katakomb, produkty knižného vydavateľstva, dikastéria pre komunikáciu) a služby priniesli 14% príjmov (44 miliónov eur). Vatikánske subjekty ako IOR, Governatorát a Vatikánska bazilika prispeli 14% k príjmom (43 miliónov eur). Dary od diecéz a veriacich tvorili 18% (53 miliónov eur).

Pokiaľ ide o výdavky Rímskej kúrie, 21% výdavkov, čo je 67 miliónov eur predstavuje tzv. asset management – ten zahŕňa 18 miliónov eur vynaložených na dane a 25 miliónov eur na udržiavanie budov. Administratívne služby predstavujú 14% výdavkov. A výdavky na misiu predstavujú 65% celkových výdavkov.

Je pozoruhodné, koľko toho dokáže Svätá stolica vykonať s takým obmedzeným objemom prostriedkov, poznamenáva páter Guerrero:

„Hľadal som rozpočty rozličných krajín a regiónov, a nenašiel som nič porovnateľné  s udržiavaním nunciatúr a stálych misií vo svete so 43 miliónmi eur 125 - s takou relevantnosťou, schopnosťou mediácie a ponuky Svätej stolice.

Vydávať dobre známy denník, akým je L´Osservatore Romano, vysielať viac než 24 hodín denne v 40 jazykoch, ako robia Vatikánsky rozhlas a Vatikánske médiá, produkovať správy a vysvetľovať ich ako robí Vatican News, vynakladajúc 45 miliónov eur: nenašiel som porovnateľné veci vo svete komunikácie.

Posolstvo Evanjelia musí dôjsť až na kraj sveta a nakoľko je to len možné, treba si želať, aby sa dostalo každému národu v jeho vlastnom jazyku a takým spôsobom, aby mu bol v danej kultúre zrozumiteľný.“

Podobné možno povedať o vatikánskych knižných fondoch, archívoch a oblasti kresťanskej archeológie, ktoré sa zaoberajú dedičstvom nielen Cirkvi, ale aj ľudstva, a rovnako to možno povedať aj o univerzitných inštitúciách, dodáva páter Guerrero:

„Zakaždým, keď nájdem kritérium porovnania s inými podobnými či porovnateľnými inštitúciami, zdá sa mi, že Svätá stolica robí veľa za pomoci mála, vďaka mnohým ľuďom, ktorí pracujú s nesmiernou veľkodušnosťou. Nechcem povedať, že sa nemusíme zlepšovať v mnohých veciach. Ale treba aj zdôrazniť, že je tu mnoho dobre vykonaného.“

Aj Vatikán pocítil dopady krízy spôsobenej pandémiou a nachádza sa v ťažkostiach, uviedol prefekt Ekonomického sekretariátu: „Závisíme od zhodnocovania zdrojov a od milodarov, a kríza negatívne zasahuje oboje“.

Páter Guerrero aj v tejto súvislosti hovorí o štedrosti darcov: napr. dary veriacich vrátane Haliera sv. Petra pokrývajú okolo 35% výdavkov. Ako prefekt Ekonomického sekretariátu kladie veľký dôraz na zodpovednosť hospodárenia a na používanie darov v zhode s úmyslom darcov.

Andrea Tornielli v rozhovore položil aj otázku ohľadom prebiehajúceho procesu zjednotenia ekonomickej stránky vatikánskych inštitúcií. Podobne pripomenul aj problém netransparentných či podvodných operácií, pretriasaných v médiách aj v nedávnej dobe.

Páter Guerrero tu pripomenul nové motu proprio z 19. mája 2020, ktorým boli práve s cieľom skvalitnenia v tejto oblasti zavedené jednotné normy o verejnej súťaži pri zadávaní zákaziek Svätej stolice:

„Nádejame sa, že okrem posilnenia transparentnosti to umožní, vďaka konkurencii, aj dosiahnutie úspor,“ uviedol prefekt Ekonomického sekretariátu. Naznačil aj časový horizont aplikácie nových noriem:

„Pokiaľ ide o plánovaný zámer centralizácie investovania Svätej stolice, predpokladám, že do konca roka alebo na začiatku budúceho roka sa vykonajú definitívne kroky.“

Ako dodal, tento proces si vyžaduje úzku spoluprácu Štátneho sekretariátu, Správy majetku apoštolskej stolice (APSA) a Ekononomického sekretariátu. Tá podľa jeho slov už do značnej miery funguje a je v ďalšom vývoji.

„Môžeme zaiste urobiť chyby, pomýliť sa alebo byť podvedení, ale zdá sa mi, že to ťažšie nastane, keď spolupracujeme a konáme kompetentne, transparentne a vo vzájomnej dôvere medzi nami,“ uviedol prefekt Guerrero.

Na margo nedávneho finančného škandálu s podozrivými investíciami do nehnuteľností v Londýne, ktorý je momentálne vo vyšetrovaní trestného tribunálu Vatikánskeho štátu, páter Guerrero uviedol, že podľa jeho vedomosti straty spôsobené Svätej stolici neboli pokryté zo zbierky Halier sv. Petra, ale z rezervných fondov Štátneho sekretariátu.

Na záver rozhovoru páter Juan Antonio Guerrero Alves zacitoval slová pápeža Františka z jeho tohtoročného Listu Pápežským misijným dielam:

„«Cirkev odjakživa napreduje aj vďaka vdovinmu halieru, teda príspevku celého toho nespočetného zástupu osôb, ktoré sa cítia uzdravené a utešené Ježišom a z prekypujúcej vďačnosti za to dávajú to, čo majú.» - „Našou povinnosťou je spravovať ich dar a čestnosťou, obozretnosťou a prezieravosťou dobrého otca rodiny,“ dodáva páter Guerrero.

-zk, jb-