Mons. Gallagher v OSN: Ľudské práva nemožno vytŕhať z ich koreňov

Mons. Gallagher vo svojom prejave v utorok 23. februára zdôraznil, že vytŕhanie ľudských práv z nevyhnutného ukotvenia v ich základe, ktorým je vrodená ľudská dôstojnosť každej osoby, má za následok deformácie práva vytváraním tzv. „nových práv“, ako napr. domnelé právo na asistovanú samovraždu alebo na usmrtenie nenarodeného dieťaťa.

Čelný vatikánsky diplomat pripomenul zásadnú dôležitosť Preambuly Univerzálnej deklarácie ľudských práv a Charty OSN:

„Tieto dva dokumenty uznávajú objektívnu pravdu, takú, ktorá je nezávislá od potreby konsenzu, a ktorá nie je podmienená časom, kultúrou, či kontextom; menovite že každá ľudská osoba je vrodene a všeobecne obdarená ľudskou dôstojnosťou.“

Deklarovanie ľudských práv si vyžaduje ich uplatňovanie v praxi v každej situácii, ako základu slobody, spravodlivosti a mieru vo svete. Súčasná realita však svedčí, že sme stále ešte ďaleko od tohto cieľa, skonštatoval Mons. Gallagher. Zvlášť upozornil na deformačné tendencie v chápaní spomenutých práv:

„Nepochybne, ozajstné podporovanie základných ľudských práv závisí od hĺbkových základov, z ktorých vychádzajú. Akákoľvek prax alebo systém, ktorý by zaobchádzal s právami čisto abstraktným spôsobom, oddelene od prvotných a univerzálnych hodnôt, riskuje podkopávanie ich bytostného zmyslu (raison d´être). V takom kontexte práv vyprázdnených od hodnôt sa ľudskoprávne inštitúcie stávajú podliehajúcimi prevládajúcim módam, prevládajúcim víziám alebo ideológiám, a môžu ukladať povinnosti alebo tresty, ktoré by ich zmluvné štáty nikdy nemali v úmysle, a ktoré v skutočnosti môžu v niektorých prípadoch protirečiť tým hodnotám, ktoré mali podporovať. Môžu sa dokonca domnievať, že vytvoria tzv. „nové“ práva, ktorým však chýba objektívny základ, a tým sa odchyľujú od svojho účelu slúžiť ľudskej dôstojnosti.“

Závažný problém konkretizoval arcibiskup Gallagher na prístupe k právu na život:

„Na ilustráciu uvediem príklad: život, ešte skôr než je právom, je prvým a prvoradým dobrom, ktoré treba zahŕňať láskou a chrániť. Obsah práva na život sa postupne rozširoval zamedzovaním mučeniu, násilným zmiznutiam a trestu smrti; a tiež ochranou starších ľudí, migrantov, detí a materstva. Tento vývoj je logickým pokračovaním práva na život, pretože si zachováva svoju základnú podstatu vo vrodenom dobre života. Avšak, ak sa toto právo oddeľuje od jeho základnej podstaty, existuje skutočné riziko podkopávania tej hodnoty, ktorú je tu cieľom chrániť. Nešťastným precedensom tohto sú všeobecné poznámky číslo 36 výboru pre ľudské práva k právu na život, ktoré ďaleko od toho, že by chránili ľudský život a dôstojnosť, prekrúcajú jeho význam na zavádzanie práva na asistovanú samovraždu a na ukončenie životov nenarodených detí.“

Mons. Gallagher dal vo svojom vystúpení dôraz aj na ďalšiu tému, keď v súvislosti s aktuálnou situáciu komplexnej krízy pandémie Covid-19 upozornil zvlášť na prípady naštrbovania náboženskej slobody:

„Akékoľvek obmedzovania uplatňovania ľudských práv kvôli ochrane verejného zdravia musia vyplývať zo situácie striktnej nevyhnutnosti. Takéto obmedzenia musia byť úmerné situácii, uplatňované nediskriminačným spôsobom a použité iba v prípade, že nie sú dostupné iné prostriedky. V tejto súvislosti by Svätá stolica chcela znovu zopakovať naliehavosť ochrany práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania.“

Náboženská sloboda je v súčasnej dobe nahlodávaná, varoval Mons. Gallagher:

„Globálna reakcia na pandémiu COVID-19 ukazuje, že toto pevné chápanie náboženskej slobody podlieha erózii. Svätá stolica by chcela zdôrazniť, že tak ako je uznané v početných dokumentoch o ľudských právach, sloboda náboženského vyznania tiež chráni jeho verejné svedectvo a vyjadrenie, rovnako individuálne ako kolektívne, verejne i súkromne, vo formách bohoslužby, zachovávania predpisov i vyučovania. “

Vatikánsky diplomat dal napokon do pozornosti výzvu pápeža Františka k spájaniu síl v zápase s krízou:

„Aby sme mohli účinne bojovať proti dôsledkom rôznych kríz, musíme byť ochotní pohnúť sa ďalej od toho, čo nás rozdeľuje. Z tohto dôvodu je pozvanie pápeža Františka, vyjadrené v jeho najnovšej encyklike Fratelli tutti, vrcholne významné: že v tejto našej dobe môžeme uznaním dôstojnosti každej ľudskej osoby prispieť k znovuzrodeniu univerzálnej ašpirácie k bratstvu. Súčasná kríza nám predkladá jedinečnú príležitosť pristúpiť k multilateralizmu ako vyjadreniu obnoveného zmyslu globálnej zodpovednosti, solidarity založenej na spravodlivosti a dosahovaní mieru a jednoty v ľudskej rodine, čo je Boží plán pre náš svet. Svätá stolica sa bude naďalej angažovať v spolupráci za týmto cieľom.“

-jb, mh-