Rozhovor s veľvyslancom SR pri Svätej stolici Marekom Lisánskym: Rok 2020 bol v bilaterálnych vzťahoch veľmi úspešný

Veľvyslanec JUDr. Marek Lisánsky z uplynulého roka vyzdvihuje príklady obetavosti a ľudského hrdinstva v dobe pandémie. Rok 2020 z hľadiska bilaterálnych vzťahov spätne hodnotí ako výnimočný a veľmi úspešný, keď sa s pápežom Františkom stretla naša hlava štátu, prezidentka Zuzana Čaputová, a to aj napriek mimoriadne náročnej situácii v dobe pandémie.

Medzi historickými výročiami, ktoré nás čakajú v roku 2021 slovenský veľvyslanec signalizuje aj bezprostredne sa blížiacu storočnicu konsekrácie prvých troch slovenských biskupov v rámci Československa (dňa 13. februára 1921 boli v Nitre vysvätení nitriansky biskup Karol Kmeťko,  banskobystrický biskup Marián Blaha a spišský biskup Ján Vojtaššák).

Rozhovor pripravil vedúci slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu P. Jozef Bartkovjak SJ.

Pán veľvyslanec, Vaša úloha je reprezentovať Slovenskú republiku pri Svätej stolici. Tento posledný rok bol mimoriadny. Mohli by ste sa pozrieť dozadu za týmto rokom, aj s pohľadom do budúcnosti, čo nám z toho zostane a na čo by sme nemali zabudnúť?

Veľvyslanec M. Lisánsky:

Žijeme veľmi turbulentnú dobu a veľmi náročné obdobie. Rovnako ako celý globálny svet, aj Vatikán a toto prostredie bolo v roku 2020 konfrontované s – doteraz   v modernej histórii výnimočnou – situáciou globálnej pandémie, ktorá poznačila celý tohtoročný pontifikát pápeža Františka, Katolícku cirkev i prostredie Svätej stolice a vatikánskej diplomacie, a samozrejme poznačila aj naše pôsobenie v tomto prostredí. Ale myslím si, že tak ako každá globálna kríza doteraz, aj táto náročná a ťažká situácia potvrdila pozíciu pápeža ako univerzálnej autority v globálnom meradle.

Azda takým najsymbolickejším a najvýstižnejším momentom celého tohto roka sa stala modlitba Urbi et Orbi 27. marca, ktorú si asi všetci pamätáme , keď ju – v daždi na Námestí sv. Petra – predniesol osamote stojaci pápež František. V tom veľmi ťažkom čase prvej vlny pandémie, kedy sme skutočne nevedeli, s čím máme dočinenia. A tento jedinečný moment v histórii pápežstva sledovali on line, prostredníctvom televíznych prenosov stovky miliónov – nielen veriacich – ľudí na celom svete.

Toto sú momenty, ktoré sa určite každému z nás zachovajú v pamäti. A samozrejme, po celý rok sme boli svedkami každodenného osobného hrdinstva mnohých ľudí  –  a to je asi to jedinečné – svedkami hrdinstva lekárov, zdravotníkov, sestričiek, kňazov, mnohých tých, ktorí sa starajú o našich starších v domovoch dôchodcov, ale aj ďalších povolaní.  Boli sme častokrát svedkami osobného hrdinstva predavačiek a predavačov v obchodoch, poštárov, doručovateľov, bez ktorých by sme si skutočne nevedeli predstaviť, ako tento rok zvládnuť. Takže všetkým týmto ľuďom veľká vďaka za ich osobnú statočnosť.

Po celom svete, dokonca aj v samotnom Ríme sme 

v tomto období boli svedkami výnimočnej situácie aj vo vzťahu k duchovnému životu. Boli zatvorené kostoly a obmedzená účasť verejnosti na bohoslužbách. Sám pápež František tie najdôležitejšie liturgické slávnosti slávil vo veľmi obmedzenom režime, s minimálnou alebo takmer žiadnou účasťou veriacich. A bolo to asi prvý krát po osemsto rokoch, kedy boli v istom momente zatvorené aj  rímske kostoly. Sú to veľmi neobvyklé a jedinečné situácie, s ktorými sme boli konfrontovaní.

Musím povedať, že z hľadiska bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Svätou stolicou ten uplynulý rok môžeme hodnotiť ako výnimočný a podľa môjho názoru aj veľmi úspešný, pretože prebiehal v znamení troch významných jubileí. V prvom rade to bolo 30. výročie prvej pápežskej návštevy na Slovensku v roku 1990 – ešte v rámci vtedajšieho Československa, potom 25. výročie pápežskej návštevy už samostatnej Slovenskej republiky, ktorú sv. Ján Pavol II. navštívil v roku 1995, a napokon 20. výročie Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou.

Tú našu intenzitu vzťahov asi najlepšie skutočne reprezentuje fakt, že už tretí rok po sebe navštívil Vatikán jeden z najvyšších ústavných predstaviteľov Slovenskej republiky. V tomto prípade to bola naša hlava štátu – pani prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá aj napriek mimoriadnej pandemickej situácii absolvovala 14. decembra audienciu u Svätého Otca, pápeža Františka. Je to skutočne výnimočná udalosť. Pani prezidentka navštívila pápeža Františka aj v sprievode ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka, a aj napriek vrcholiacej druhej vlne pandémie bola táto návšteva výnimočnou zahraničnou politickou udalosťou, a to aj vo vatikánskom prostredí.

Je potrebné povedať, že to bola jedna z len troch návštev 

hláv štátov vo Vatikáne od vypuknutia pandémie vôbec, a bola to posledná zahranično-politická návšteva, ktorú Vatikán prijal v roku 2020. Symbolicky sme tak nadviazali aj na spoločný telefonický rozhovor, ktorý absolvovala pani prezidentka so Svätým Otcom ešte na začiatku pandémie, bezprostredne po jej vypuknutí, v polovici apríla (15. apríla). Aj to bolo veľmi symbolické gesto, pretože bola jednou z prvých hláv štátov, ktorá sa takýmto spôsobom spojila s pápežom Františkom, a zachováva to v nás výnimočnosť tejto situácie.

No výnimočné bolo aj gesto pani prezidentky a našej strany, ktorá ponúkla Svätej stolici humanitárny dar v podobe desaťtisíc PCR testov na pomoc núdznym, chorým a utečencom. Toto gesto sme zrealizovali v spolupráci s firmou Multiplex a agentúrou Slovak Aid, a už koncom roka bolo prakticky naplnené, pretože prvých 4000 testov bolo využitých v spolupráci s mestom Rím najmä pre ľudí bez domova. Teda sú to vo vzájomnej relácii s Vatikánom skutočne jedinečné situácie aj z našej strany.

Intenzita našich aktivít rástla aj ďalej a najlepším príkladom toho je zámer štátneho sekretára Svätej stolice, kardinála Pietra Parolina, uskutočniť po dvadsiatich rokoch – aj napriek pandémii – pastoračnú návštevu Slovenska, ktorá sa mala pôvodne zrealizovať ešte do konca decembra a to pri príležitosti jubilea Klokočovskej Madony. Štátny sekretár kardinál Parolin mal navštíviť Košickú gréckokatolícku eparchiu, žiaľ, z dôvodu jeho veľmi náhlej zdravotnej situácie sa nakoniec túto cestu nepodarilo zrealizovať, ale je plánovaná do budúcnosti a verím, že sa k tejto myšlienke ešte vrátime.

Samozrejme sme na túto intenzitu  nadviazali aj začiatkom tohto roka, keď sme si spoločne pripomenuli 100. výročie narodenia veľvyslanca Dr. Antona Neuwirtha. Myslím si, že to bola pekná spomienka na veľmi významnú osobnosť slovensko-vatikánskej relácie, a som rád, že túto slávnosť pred niekoľkými dňami v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda viedol kardinál Jozef Tomko, naša najvýznamnejšia autorita v tomto prostredí.

Čo v tomto roku 2021 vidíte ako dôležité, čo sa blíži a mali by sme to držať v pamäti?

Veľvyslanec M. Lisánsky:

Vždy je dôležité pripomínať si významné jubileá. 

Tak ako ten minulý rok sa niesol v znamení istých jubileí našej vzájomnej slovensko-vatikánskej relácie, tak aj tento rok je rámcovaný jubileami. Pripomenuli sme si – ako som už spomenul – sté výročie narodenia veľvyslanca Dr. Antona Neuwirtha, budeme mať podobné jubileá napríklad aj vo vzťahu k významným postavám slovenskej emigrácie v cirkevnom prostredí, ide o biskupa Hnilicu, či biskupa Rusnáka, tiež sté výročie narodenia Alexandra Dubčeka. Takže aj toto sú momenty, ktoré by sme si mali symbolicky pripomenúť v našom prostredí. No v prvom rade sa blíži sté jubileum vysvätenia prvých troch slovenských biskupov v Československu, ktoré sa odohralo vo februári 1921 (13. februára).

I toto bude istým spôsobom rámcovať našu aktivitu počas celého roka. A samozrejme budeme sa pripravovať aj na ďalšie politické aktivity vo vzájomnej slovensko-vatikánskej relácii. Verím, že aj v priebehu tohto roka sa podarí pripraviť niekoľko návštev našich politických predstaviteľov, a že nám situácia, ktorá v globálnom svete je, umožní pokračovať vo vzájomnom dialógu takýmto veľmi aktívnym spôsobom ako doteraz.

Pán veľvyslanec, chcem sa Vám poďakovať, že ste si našli pre nás čas. Želám Vám, aby Vaša služba prinášala ovocie, aby splnila ten účel, pre ktorý ste tu v Ríme.

Veľvyslanec Lisánsky:

Ďakujem veľmi pekne za tieto úprimné želania 

a aj ja želám vám všetkým, aby sme to obdobie, ktoré je pred nami, prežili s čo najväčším množstvom pozitívnej energie, a aby sme takto mohli viesť dialóg s našimi poslucháčmi opäť aj o rok. Ďakujem veľmi pekne.

(Rozhovor sa uskutočnil v Ríme 28. januára 2021)