Pápež v Iraku: Znovu začať u Abraháma, aby sme sa uznali za bratov

Editoriál Andreu Tornielliho, edičného riaditeľa vatikánskych médií

Irackí kresťania očakávali pápeža 22 rokov. Písal sa rok 1999, keď sv. Ján Pavol II. plánoval krátku, avšak významnú návštevu chaldejského Uru, prvú etapu jubilejnej cesty na miesta spásy. Chcel začať od Abraháma, spoločného otca uznávaného židmi, kresťanmi i moslimami. Mnohí odrádzali vekom pokročilého pápeža, žiadajúc ho, aby nepodnikal cestu, pri ktorej by mohlo byť riziko, že posilní Saddáma Husseina, ktorý bol ešte pri moci po Prvej vojne v Perzskom zálive. Pápež Wojtyla šiel priamo svojou cestou, aj napriek pokusom odradiť ho, osobitne zo strany USA. 

Avšak nakoniec sa táto blesková cesta výsostne náboženskej povahy neuskutočnila kvôli nesúhlasu irackého prezidenta.

V roku 1999 bola krajina už na kolenách v dôsledku krvavej vojny proti Iránu (1980-1988) a kvôli medzinárodným sankciám, ktoré nasledovali po invázii do Kuvajtu a po Prvej vojne v Perzskom zálive. Počet kresťanov v Iraku bol vtedy viac než trikrát väčší než je ten aktuálny. Neuskutočnená cesta Jána Pavla II. zostala otvorenou ranou. Pápež Wojtyla pozdvihol svoj hlas proti druhej západnej vojenskej výprave do krajiny, bleskovej vojne v roku 2003, ktorá sa uzavrela zvrhnutím Saddámovej vlády.

Pri Anjel Pána 16. marca povedal: „Chcel by som pripomenúť členským štátom OSN a osobitne tým, ktoré tvoria Bezpečnostnú radu, že použitie sily predstavuje poslednú možnosť po vyčerpaní každého iného mierového riešenia, podľa známych zásad samotnej Charty OSN“. Následne v príhovore po Anjel Pána prosil: „Patrím k tej generácii, ktorá zažila Druhú svetovú vojnu a prežila ju. Mám povinnosť povedať všetkým mladým, tým, čo sú odo mňa mladší, čo nemali túto skúsenosť: «Nikdy viac vojnu!», ako povedal Pavol VI. pri jeho prvej návšteve v OSN. Musíme urobiť všetko, čo sa len dá!“

Zostal však nevypočutý tými „mladými“, ktorí viedli vojnu a neboli schopní budovať pokoj. Irak bol zasiahnutý terorizmom, s atentátmi, bombami, devastáciami. Spoločenská štruktúra sa rozpadla. A v roku 2014 sa v krajine presadil samozvaný Islamský štát vyhlásený ISISom. Opäť nasledovali devastácie, prenasledovania, násilie, s regionálnymi a medzinárodnými mocnosťami nasadenými v boji na irackej pôde. S množením sa milícií bez kontroly. Platilo za to vysokou cenou ľudských životov bezbranné iracké obyvateľstvo, rozdelené na základe etnickej a náboženskej príslušnosti.

Hľadiac na irackú situáciu možno na dotyk ruky 

cítiť konkrétnosť a realizmus slov pápeža Františka v jeho ostatnej encyklike Fratelli tutti: „Nemôžeme viac myslieť na vojnu ako na riešenie, vzhľadom na to, že riziká pravdepodobne vždy presiahnu hypotetickú užitočnosť, ktorá sa im pripisuje. Tvárou v tvár tejto realite je dnes veľmi ťažké podporiť racionálne kritériá, ktoré dozrievali v iných storočiach, aby sme hovorili o možnej „spravodlivej vojne“. Nikdy viac vojnu! ... Každá vojna zanecháva svet horším než ho našla. Vojna je zlyhaním politiky a ľudstva, hanebnou porážkou, kapituláciou pred silami zla.“

Státisíce kresťanov boli počas týchto rokov nútení opustiť svoje domy, aby hľadali útočisko v zahraničí. V zemi prvej evanjelizácie, ktorej starobylá Cirkev má pôvod siahajúci do doby apoštolov, dnes kresťania očakávajú návštevu pápeža Františka ako nádych čerstvého kyslíka. Pápež už pred časom oznámil svoju vôľu vybrať sa do Iraku, aby ich utešil, riadiac sa tou jedinou „geopolitikou“, ktorá ním hýbe, čiže preukázať blízkosť tomu, kto trpí a svojou prítomnosťou podporiť procesy zmierenia, obnovy a pokoja.

Preto i napriek rizikám spojeným s pandémiou a bezpečnosťou, i napriek nedávnym atentátom, si pápež František doteraz udržal vo svojom programe tento bod, rozhodnutý nesklamať všetkých Iračanov, ktorí ho očakávajú. Srdcom prvej medzinárodnej cesty po 15 mesiacoch nútenej blokády kvôli následkom Covidu-19, bude stretnutie v Ure, v meste, odkiaľ vyrazil patriarcha Abrahám. Bude to príležitosť na spoločnú modlitbu s veriacimi iných náboženských vierovyznaní, osobitne s moslimami, na znovuobjavenie dôvodov pre spolužitie medzi bratmi, s cieľom obnoviť  spoločenskú štruktúru preklenujúcu frakcie a etnické skupiny a vyslať posolstvo Blízkemu východu i celému svetu.

-zk-