Prefekt pre ekonomiku Guerrero: Svätá stolica obmedzuje náklady, nie svoje poslanie

V rozhovore s edičným riaditeľom vatikánskych médií Andreom Torniellim páter Juan Antonio Guerrero Alves SJ uvádza čísla, ako hlboko musí Svätá stolica siahnuť do svojich hmotných rezerv. V situácii, keď kríza znížila príjmy o približne 30%, sa okrem výrazného obmedzenia niektorých typov výdavkov musí časť rozpočtovho schodku vykryť z darov veriacich. Zbierka známa ako Halier sv. Petra je preto veľmi dôležitá. Svätú stolicu však ani kríza neodrádza od plného vykonávania služby jej poslania, keďže sa neriadi logikou podnikateľskej, štátnej alebo mimovládnej organizácie. Prinášame vybrané časti rozhovoru.

Prognóza predstavuje deficit takmer 50 miliónov eur, ale bolo by to 80 miliónov, keby nebolo zbierky Halier sv. Petra (Obolo di San Pietro). Nakoľko a ako ovplyvnila veci kríza vyvolaná pandémiou?

J. A. Guerrero: Kríza spôsobená pandémiou je príčinou tohto reštriktívneho rozpočtu, v ktorom sú predpokladané príjmy oveľa nižšie ako v roku 2019, poslednom roku bez pandémie. Vtedy boli príjmy 307 miliónov eur a v tomto roku predpokladáme o 30% menej, čiže 213 miliónov. (...) Celkové zníženie predpokladaných výdavkov je o 8%. Ak vylúčime výdavky na personál, ktoré sme neznížili, pretože ochrana pracovných miest a platov bola prioritou, zníženie by bolo o 15%.

Prečo vychádzajú náklady Svätej stolice tak málo flexibilné?

J. A. Guerrero: Asi 50% z rozpočtu tvoria náklady na personál, 

to sú výdavky, ktoré sú veľmi málo flexibilné, a ktoré automaticky rastú s dvojročným obdobím a s indexom životných nákladov. V roku 2020 sa náklady na personál zvýšili o 2% v porovnaní s rokom 2019. Ochrana pracovných miest a platov bola pre nás doteraz prioritou. Pápež František trvá na tom, že šetrenie peňazí nemá znamenať prepúšťanie zamestnancov, je veľmi citlivý na situáciu rodín. Moment finančnej výzvy nie je čas vzdávať sa, odhadzovať uterák, nie je to čas byť „pragmatickými“ a zabúdať na naše hodnoty. To znamená, že aspoň z krátkodobého hľadiska 50% výdavkov nie je flexibilných. Mnohé dikastériá ďalej plnia svoje poslanie prakticky len spoliehaním sa na ľudské zdroje, ich výdavky tvoria 70, 80% nákladov na zamestnancov.

Ako pracoval Ekonomický sekretariát v poslednom roku s dikastériami a inými zložkami Svätej stolice? Koľko a aké úspory sa dosiahli? (...)

J. A. Guerrero: Opatrenia prijaté na rok 2020 boli: drasticky znížiť náklady na poradenskú činnosť (o 1,5 milióna); zrušiť všetky podujatia naplánované na rok 2020, vrátane návštev ad limina, plenárnych zhromaždení, konferencií, kongresov a podobných podujatí (mínus 1,3 milióna); radikálne obmedziť všetky cesty (mínus 3 milióny); pozastaviť plánované nákupy nábytkov (mínus 0,9 milióna); pozastaviť a preložiť neurgentné alebo odložiteľné rekonštrukčné práce na budovách (4,8 milióna), nunciatúry ... Vždy trvám na skutočnosti, že nie sme podnik, nesnažíme sa dosahovať zisk. Nie sme ani štát ako ostatné, ani mimovládna organizácia. Svätá stolica má nezastupiteľné poslanie, pre ktoré poskytuje službu, ktorá nevyhnutne vytvára náklady, pokryté predovšetkým z darov. (...)

Povedali ste: „V našom prípade, ak neprichádzajú dary, zostáva nám len použiť rezervy“. Nemyslíte, že je tu istá hranica pre znižovanie kapitálu Svätej stolice?

J. A. Guerrero: Netreba panikáriť. Rezervy sú tu práve na to: 

môžu a musia byť použité v čase ekonomických ťažkostí. (...) Predsa však musíme byť opatrní pokiaľ ide o úroveň výdavkov a je veľmi dôležité naďalej poskytovať jasné a transparentné informácie, ktoré upokoja veriacich o používaní ich darov. Ak však pôjdeme priamo k otázke, nie málo krát vo svojej histórii Cirkev v rôznych krajinách dosiahla takmer nulový kapitál, v závislosti od politických podmienok. Skúsenosť ukazuje, že Cirkev bez finančných rezerv by aj naďalej vykonávala svoje poslanie evanjelizácie s tvorivosťou, ktorú Duch Svätý vzbudil v tých historických okolnostiach, kedy k takému niečomu došlo. V každo prípade dúfame, že sa tak nestane. To, čomu sa musíme vyhnúť je dekapitalizácia z nekalých dôvodov alebo v dôsledku nesprávneho riadenia. (...)

Prefekt Guerrero ďalej odpovedal na otázku, ako Svätá stolica reaguje na rozličné ekonomické a sociálne krízové situácie vo svete v dôsledku pandémie. Okrem iného uviedol: 

Z dôvodu situácie spôsobenej COVIDom-19 bolo prostredníctvom medzinárodnej siete Charity pridelených 5 miliónov eur na pomoc potrebám najviac znevýhodnených cirkví, čo sa stalo neodkladným.

V komuniké vášho Dikastéria, ktoré oznamovalo schválenie rozpočtu na rok 2021 bolo po prvý krát zverejnené rozvrhnutie použitia fondov zo zbierky Halier sv. Petra (Obolo di San Pietro): s príjmami 47,3 milióna eur a s vydanými príspevkami 17 miliónov. Znamená to teda, že 30 miliónov sa použije na zníženie deficitu roku 2021?

J. A. Guerrero: Myslím si, že je nepatričné povedať, že Halierom sv. Petra sa pokrýva deficit Kúrie. Nie je to presné. Kúria bude mať vždy deficit. Halier sv. Petra slúži na pokrytie výdavkov na poslanie Svätého Otca, jednotu v láske, ktoré vykonáva prostredníctvom rôznych dikastérií. Väčšina dikastérií, ktoré plnia svoje úlohy, sú strediskami nákladov bez výnosov. Keby sme odstránili Halier sv. Petra, deficit by bol o 47 miliónov eur viac. Ale ak by sme odobrali aj dary z vatikánskej banky IOR a Mestského štátu Vatikán, bolo by to o 37 miliónov viac. Keby sme odobrali aj príspevok z diecéz, bolo by to o 23 miliónov viac, a keby sme zase odobrali príjmy zo Správy majetku apoštolskej stolice (APSA), bolo by to o 100 miliónov viac. Takže rozumejme, že prakticky všetka činnosť a poslanie Svätej stolice je výdavkom: nunciatúry, dikastériá, pomoc cirkvám v ťažkostiach atď.

Po odpovediach pátra Juana Antonia Guerrera na niekoľko ďalších otázok nasledovala záverečná:

Myslíte si, že tento postoj vedený zásadnou transparentnosťou preukazovania toho, ako sa nakladá s peniazmi, bude užitočný?

J. A. Guerrero: Istotne. Transparentnosť je užitočná pre vnútorné spravovanie zdrojov. Na zníženie administratívnych nákladov a umožnenie zvýšenia tých na poslanie. Z ďalšej strany, veriaci si zaslúžia transparentnosť, musia vedieť ako Cirkev nakladá s tým, čo dostane. Pre nás je to otázka dôveryhodnosti. Sme prví, čo musíme ukázať, že sociálna morálka Cirkvi a morálne kritériá, ktoré podporujeme, fungujú a platia. Často sa hovorí, že v spravovaní svojich zdrojov sa Cirkev musí prispôsobiť medzinárodným kritériám... Mali by sme sa usilovať o to, aby sme sa stali vzorom v medzinárodnom meradle.

-mh, jb-