Rozhovor s veľvyslancom pri Svätej stolici Marekom Lisánskym: Udalosti roka

Rozhovor vedúceho Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu pátra Jozefa Bartkovjaka SJ s veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov JUDr. Marekom Lisánskym bol nahrávaný 21. januára 2022 v priestoroch veľvyslanectva a odvysielaný na dve časti 23. a 24. januára.

Vážený pán veľvyslanec, ďalší kalendárny rok, na začiatku ktorého Svätý Otec prijal aj diplomatov pri Svätej stolici, je príležitosťou pozrieť sa späť a pozrieť sa aj do budúcnosti.

M. Lisánsky: Ďakujem veľmi pekne. Opäť sa teším, že máme, tak ako každý rok začiatkom nového kalendárneho roka, príležitosť sa stretnúť, zhodnotiť ten predchádzajúci rok a povedať si o našich plánoch na tento rok. V prvom rade by som veľmi rád pozdravil všetkých poslucháčov Vatikánskeho rozhlasu.

Keď sa vraciame k tomu spoločnému stretnutiu so Svätým Otcom, teraz pred niekoľkými dňami, a zároveň hodnotíme predchádzajúci rok, tak samozrejme to, čo sa nám ako prvé vynára v spomienkach, je apoštolská cesta na Slovensko.

To bolo skutočne najvýznamnejšie, čo nás v priebehu toho minulého roka postretlo, čo sme mali príležitosť na Slovensku spoluorganizovať, samozrejme predovšetkým s výraznou pomocou organizátorov doma. Skutočne jedinečná udalosť, ktorá nemala len ročný rozmer, ale bola udalosťou desaťročia, a to aj napriek ťažkej pandemickej dobe dvoch rokov, ktoré máme teraz za sebou. Myslím, že znamenala symbol nádeje a návratu k  normálnym časom, ako aj duchovnej podpory a povzbudenia, verím, že pre celé Slovensko.

Tých udalostí, ktoré nás sprevádzali počas celého minulého roka je viacero. Minulý rok sme začali pripomenutím si jubilea 100. výročia narodenia nášho veľvyslanca Antona Neuwirtha, ktorý pôsobil pri Svätej stolici ako prvý slovenský titulár po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 a myslím si, že sme si toto jubileum pripomenuli veľmi dôstojne.

V priebehu roka 2021 sme mali aj možnosť nadviazať na viacero zaujímavých tém, ktoré sme tu v našom prostredí rozvinuli, ako bol projekt Iter Europaeum, spoločná prezentácia európskeho kultúrneho dedičstva, ktorú sme v Pápežskom slovenskom ústave – kolégiu sv. Cyrila a Metoda veľmi dôstojne uzavreli práve my ako Slovensko, kde sme prezentovali naše kultúrne dedičstvo ako súčasť európskeho kultúrneho dedičstva v tomto priestore.

Koncom tohto uplynulého roka sme mali možnosť odovzdať aj humanitárny dar - ktorý súvisel práve s pápežskou návštevou Slovenska - v prospech najchudobnejších, ktorí sú pod opaterou Svätej stolice. A som rád, že to môžem aj touto cestou pripomenúť a zároveň poďakovať tým, ktorí sa na odovzdaní tohto daru podieľali.

V priebehu minulého roka sme mali aj jedinečnú príležitosť vidieť Svätého Otca na Slovensku i prostredníctvom videoposolstva, čo bola tiež historická chvíľa, pretože prvý krát Svätý Otec vystúpil vo forme videoposolstva na medzinárodnej konferencii GLOBSEC v Bratislave, kde bolo jeho úvodné vystúpenie zamerané práve na obnovu sveta po pandémii Covid-19.

A z hľadiska cirkevných aktivít ako prítomnosť slovenských pútnikov v Ríme?

M. Lisánsky: Počas uplynulého roka, aj napriek tomu, že to bol „pandemický“ rok, sme tu mali začiatkom leta niekoľko stoviek našich pútnikov z Košíc v rámci osláv jubilea Košickej eparchie, a bolo to veľmi pekné podujatie, ktoré predznamenávalo pápežskú cestu na Slovensko.

Potom sme mali veľmi symbolické poďakovanie za pápežskú cestu, také bezprostredné, pretože po návrate Svätého Otca zo Slovenska sme privítali tu v Ríme púť Ozbrojených síl a zborov SR. Opäť niekoľko sto našich pútnikov pozdravilo Svätého Otca a odovzdali sme mu veľmi symbolický dar, ktorý svedčí o našom najstaršom dedičstve. Bol to odliatok zvona z Bojnej, ktorý odovzdal starosta Bojnej, a ktorý symbolicky ilustruje naše korene i väzby so Svätou stolicou.

Takže toto sú spomienky, ktoré sa mi vynárajú, na podujatia v priebehu toho uplynulého roka.

Slovensko celkovo vo svete tento rok zarezonovalo. Čo hodno spomenúť?

M. Lisánsky: Tak pochopiteľne pápežská návšteva Slovenska bola tou ústrednou témou, a nielen našou ústrednou témou v tomto prostredí, ale myslím si, že bola všeobecne jednou z ústredných tém, ktoré v roku 2021 rezonovali. Už aj preto, že pápež František, ak to berieme číselne, najväčší počet dní, ktoré strávil mimo Vatikánu a mimo Ríma, bol práve na Slovensku, veď v priebehu minulého roka to bola jeho najdlhšia apoštolská cesta.

Pripomeňme, že Svätý Otec aj napriek tomu, že je svet ešte stále konfrontovaný s obdobím pandemickej krízy, navštívil päť krajín. Bol to Irak, a práve počas návratu z tejto historickej cesty avizoval, že by rád navštívil aj Slovensko. Bol to pre nás skutočne unikátny moment. Následne navštívil Slovenskú republiku a spojil to aj s účasťou na Medzinárodnom eucharistickom kongrese, ktorý sa odohral v Budapešti, a potom koncom roka navštívil Cyprus a Grécko. Takže toto je päť krajín, ktoré privítali Svätého Otca v uplynulom roku na svojom území.

Uvidíme, čo prinesie rok 2022, sám som zvedavý, kam kroky Svätého Otca povedú a budeme to veľmi pozorne sledovať.

Hovorí sa o Južnom Sudáne ako dlhodobej túžbe Svätého Otca, o Afrike i Ázii, môžeme o tom len hypoteticky hovoriť.

M. Lisánsky: K tým cestám: je to vždy jedinečné pozorovať aj tento vývoj. Áno, hovorí sa o Južnom Sudáne, hovorí sa o Libanone. Veľký záujem Svätý Otec venuje práve regiónu Blízkeho východu. Hovorí sa o Afrike, ktorá je tým najdynamickejšie sa rozvíjajúcim regiónom z pohľadu Svätej stolice, ale spomínajú sa aj viaceré iné krajiny. Uvidíme, nebudeme špekulovať, možno sa aj v tom našom stredoeurópskom priestore objaví ešte nejaká hviezda na nebi.

Takže v každom prípade bol ten uplynulý rok zaujímavý, mali sme viacero jubileí, ktoré je tiež dobré spomenúť. To asi naše najvýznamnejšie jubileum v tomto prostredí bolo 40. výročie prvej pápežskej návštevy na slovenskej pôde, keď pápež sv. Ján Pavol II. symbolicky navštívil v novembri 1981 Slovenský ústav v Ríme. Je to skutočne historický moment, pretože prvý krát Svätý Otec v modernej ére navštívil slovenskú pôdu – slovenskú inštitúciu.

Toto jubileum sme si pripomenuli a budeme si ho pripomínať aj začiatkom tohto roka ďalšími podujatiami. Verím, že nám to situácia umožní, radi by sme pripravili k tomuto jubileu symbolickú výstavu i publikáciu, ktorá by sprevádzala toto historické jubileum ďalej.

A samozrejme rovnako aj 100. výročie narodenia Alexandra Dubčeka, čo je tiež dôležité pripomenúť vrátane momentu, ktorý nie je v našej minulosti úplne známy, a tým je stretnutie Alexandra Dubčeka a pápeža sv. Jána Pavla II. práve tu v Ríme v roku 1988. Bola to historická cesta Alexandra Dubčeka, keď si bol prevziať doktorát honoris causa v Boloni, na najstaršej univerzite Európy, a zároveň jeho kroky potom viedli aj do Ríma, kde sa stretol aj so Svätým Otcom. Takže aj toto výročie sme si pripomenuli počas minulého roka.

Budúci rok a ten čas, čo je pred nami, ako ho vnímate?

M. Lisánsky: Tých jubileí je viac, ale jedno z takých ústredných, moment, ktorému budeme venovať veľkú pozornosť, je jubileum 70. výročia oltára, ktorý je nad hrobom sv. Cyrila v Bazilike sv. Klimenta v Ríme. Je to slovenský oltár, ktorý pred sedemdesiatimi rokmi stál na počiatku nádherného pietneho miesta, ktoré dnes v Bazilike sv. Klimenta máme.

Oltár venovali Slováci, v tom čase zo zahraničia – teda americkí Slováci – s pamätným nápisom, že ho venuje slovenský národ. A toto jubileum by sme si chceli aj nejakou symbolickou cestou pripomenúť, lebo to, ako dnes toto pre nás pietne miesto úžasne vyzerá, plné ďakovných tabúľ všetkých slovanských národov, je výsledok aj nášho prvého symbolického kroku spred 70 rokov, keď práve Slováci venovali prvý oltár a okolo neho sa ďalej sústredili všetky pamiatky iných národov.

Čo ešte by našim poslucháčom mohlo byť osožné?

M. Lisánsky: V tomto roku nás čaká ešte jedna veľmi významná udalosť, ktorú verím, že už naši poslucháči zachytili v domácom prostredí, a je to národná púť do Ríma. Samozrejme okrem politických aktivít, ktoré naše veľvyslanectvo bude realizovať v tomto roku, pričom už v jeho prvej polovici predpokladáme, že nadviažeme na pápežskú návštevu aj ďalším politickým dialógom na tej najvyššej úrovni.

Ale jedným zo symbolov našej relácie so Svätou stolicou bude aj národná púť, ktorú organizuje Konferencia biskupov Slovenska, a verím, že v jarných mesiacoch sa podarí aj napriek pandemickej situácii zorganizovať početnú slovenskú výpravu do Ríma, aby bola takým našim symbolickým poďakovaním za apoštolskú cestu pápeža Františka na Slovensko.

A potom samozrejme v súvislosti s jej prvým výročím, ktoré bude v septembri, uvidíme akú formu pripomenutia tejto pápežskej cesty budeme mať možnosť zrealizovať, ale verím, že si veľmi dôstojným spôsobom to prvé jubileum pápežskej návštevy pripomenieme.

Každá krajina, ktorá je zastúpená pri Svätej stolici, má mnoho svojich aktivít, a diplomati sa aj navzájom stretávajú. Vy ste sa naposledy takto stretli spolu s ostatnými diplomatmi so Svätým Otcom, bol tam vtedy prítomný aj pán kardinál Jozef Tomko, ktorý je taký reprezentant Slovenska v Ríme, najstarší vekom, a symbol našej krajiny. Ako ste prežívali toto stretnutie so Svätým Otcom a vzťahy s inými diplomatmi?

M. Lisánsky: Spomenuli ste dve najvýznamnejšie osobnosti: Svätého Otca a z nášho pohľadu potom otca kardinála. A želám mu aj touto cestou všetko najlepšie v novom roku, hlavne aby ho sprevádzalo počas roka zdravie a budem sa veľmi tešiť na všetky naše ďalšie stretnutia. Stretávame sa pravidelne, a je to vždy veľká česť a radosť stretnúť sa s otcom kardinálom, mať možnosť debatovať, diskutovať.

Keď sa vraciame k vystúpeniu Svätého Otca a jeho novoročnému prejavu k diplomatom, zhrnul by som ho dvoma-troma vetami: pápež František potvrdil svoju rolu globálneho lídra. Globálneho morálneho a etického lídra, osobnosti, ktorá vníma planétu ako celok, nevníma izolovane jednotlivé regióny, krajiny, niektoré fenomény, ale skutočne sa snaží vidieť našu planétu ako jeden celok, kde všetko so všetkým súvisí. A toto posolstvo sa snaží odovzdávať ďalej.

To je veľmi dôležité, aby sme takto koncepčne vnímali realitu, ktorú žijeme. Aj v dôsledku toho, že žijeme dobu, akú žijeme, veď obdobie, ktoré prežíva planéta a my ako ľudstvo, nie je jednoduchým. Je plným kríz, v prvom rade tej pandemickej, ktorú niektoré krajiny zvládajú lepšie, iné horšie, ale ktorú musíme riešiť spoločne. Ukazuje nám to jasne obdobie posledných dvoch rokov: neexistuje izolovaný prístup, vlny pandémie sa vracajú aj práve preto, že v niektorých krajinách jednoducho nie je situácia vyriešená očkovaním, ani sanitačnými opatreniami, ale jediným riešením je, že k tomu musíme pristúpiť solidárne a spoločne.

A to sa snaží Svätý Otec zdôrazňovať aj v iných agendách. Vidíme množstvo oblastí, v ktorých je potrebný spoločný prístup, či už sú to klimatické zmeny, či je to migrácia, v dôsledku práve týchto klimatických zmien, ale aj v dôsledku bezpečnostných konfliktov a vojen. To všetko sú témy, ktoré pápež František počas novoročného príhovoru zdôraznil a upriamil na ne našu pozornosť, ale v prvom rade zdôraznil to, že nikto sa nezachráni sám.

To bol aj jeden z elementov, ktoré sprevádzali práve apoštolskú návštevu Slovenskej republiky: rozmer spolupráce, solidarity, komunikácie medzi náboženstvami, ekumenizmu, a spolupráce všetkých ľudí dobrej vôle. To je asi najdôležitejšie. V novoročnom príhovore Svätý Otec práve poďakoval Slovensku za príklad toho, že počas jeho apoštolskej návštevy ho sprevádzal tento moment jedinečnej spolupráce cirkví, náboženských spoločností a dialóg predstaviteľov judaizmu na Slovensku. Toto bol moment, ktorý práve zvýraznil aj počas svojho novoročného vystúpenia.

Ako by sa dalo ešte viacej zužitkovať to, čo zaznelo do našich uší? Nedávno vyšli príhovory Svätého Otca z návštevy Slovenska aj v prvom knižnom súhrnnom vydaní. Môj osobný pohľad na tieto príhovory Svätého Otca je taký - aj z toho, ako som sledoval iných kolegov iných národností -, že Svätý Otec hovoril Slovensku, ale hovoril aj svetu: napríklad ako byť mostom porozumenia medzi národmi, národom s tradíciou pokojamilovnosti, mieru; dialóg medzi náboženstvami, odpustenie rán z minulosti – to boli také veci, ktoré pravdepodobne prednášal na Slovensku aj s úmyslom hovoriť k svetu...

M. Lisánsky: Áno, to bol práve jeden z tých kľúčových momentov pápežskej návštevy Slovenska. Keď sa pýtame, prečo sa vlastne pápež František rozhodol prísť k nám. Sami si to častokrát neuvedomujeme, ale sme skutočne, aj v tom širšom európskom regióne, a možno aj globálnom priestore, veľmi dobrým príkladom každodenného ekumenizmu, ktorý žijeme.

Krajina, ktorá nepatrí medzi najpočetnejšie, čo sa týka počtu obyvateľstva, ale žije veľmi pokojným a mierovým spôsobom na území, ktoré je v srdci Európy – tak ako to pápež aj povedal: „idem za vami do srdca Európy“. Krajina, ktorá je v srdci Európy, ktorá má svoje obrovské historické dedičstvo, a prešla aj mnohými ťažkými chvíľami.  Na tomto území žije pokojne 13 etník a národnostných menšín a Slováci žijú spoločne bez väčších konfliktov s mnohými inými kultúrami.

Sme príkladom dialógu, reálne vedľa seba žijú kresťania - katolíci, gréckokatolíci, pravoslávni, sú tu prítomné cirkvi protestantské, či už evanjelická cirkev alebo kalvíni - a tiež židovská komunita. Čiže je to živý organizmus, ktorý je skutočne jedinečným príkladom spolupráce v tom stredoeurópskom i širšom priestore.

A toto bola aj esencia pápežskej návštevy, a myslím si, že aj v tých vystúpeniach Svätého Otca to veľmi často zaznievalo,  dialóg, ktorý vedieme, aj historicky, a príklad sv. Cyrila a Metoda. Toto všetko, tieto odkazy, majú svoj význam a neboli náhodné. Z tohto hľadiska, keď zhodnotíme túto pápežskú cestu, bola skutočne jedinečná. A myslím si, že aj vo vatikánskom prostredí náš príklad, naša historická skúsenosť a živý ekumenizmus, ktorý bol na Slovensku viditeľný - myslím, že sme ho pekne zobrazili - zanechali veľmi pozitívnu stopu.

Pri každom začínajúcom sa roku je príležitosť širšieho pohľadu: všimnúť si veci, ktoré si inokedy nevšimneme...

M. Lisánsky: Keď hodnotím celý ten uplynulý rok, Vatikán navštívili najvýznamnejšie osobnosti politického života, spomeniem, že tu bol americký prezident, francúzsky prezident, tých hláv štátov napriek situácii, ktorá globálne panuje bolo skutočne veľké množstvo, bola tu nemecká spolková kancelárka, a množstvo ďalších najvýznamnejších osobností politického života. Vatikán bol epicentrom svetovej politiky a pápež František sa rozhodol prísť k nám: opäť jasná symbolika, že dáva pozornosť na akcenty každodenného ekumenizmu, každodennej solidarity a spolupráce. To sú veci, na ktoré by sme nemali zabúdať.

Aj takto symbolicky, myslím, máme svoje významné miesto v tej vatikánskej zahraničnej politike uplynulého roka, a verím, že aj v tej tohtoročnej si nájdeme svoju pozíciu.

Myslím, že pozeráme do budúcnosti v duchu nádeje, usudzujúc z Vašich slov, možno takej realistickej nádeje, ktorá príliš hlasno nevykrikuje dopredu... Aj z tých impulzov, ktoré dáva Svätý Otec, aj z dlhodobého hľadiska. Ako to Vy vnímate, ako pozerať do budúcnosti?

M. Lisánsky: Veľmi dobre ste to odhadli, s takou realistickou pokorou, aj v tej profesionálnej, ale aj v tej osobnej rovine. A myslím si, že to je ambícia, ktorú sa celý čas snažíme presadzovať: realisticky, ale s pokorou.

Toto prostredie je mimoriadne inšpirujúce a zaujímavé, je aj náročné, ale je skutočne prostredím, ktoré odzrkadľuje našu najstaršiu diplomatickú reláciu. Svätá stolica je skutočne prvým diplomatickým partnerom slovenského národa, slovenského prostredia, slovenskej kultúry, slovenského duchovného života. Už dvanásť storočí tieto naše väzby, ktoré máme so Svätou stolicou trvajú a snažíme sa ich rozvíjať.

A to je tá ambícia, ktorú s pokorou, ale trpezlivo budujeme ďalej a verím, že aj rok, ktorý je pred nami nám umožní túto tradíciu a historickú väzbu - ale aj v takom modernom poňatí - neustále prehlbovať. Budem sa na to veľmi tešiť a verím, že aj spoločne s našimi krajanmi v tomto prostredí budeme čoraz úspešnejší. Pozdravujem ešte raz na Slovensko, želajúc všetko najlepšie v roku 2022.

V mene našich poslucháčov Vám veľmi pekne ďakujem, pán veľvyslanec, a prajem Vám, aby sa Vaše podujatia a Vaše túžby čo najviac naplnili.

-jb, mh-