Andrea Tornielli: Modlitba zo srdca veľkej mariánskej tradície

Modlitba zo srdca veľkej mariánskej tradície

Andrea Tornielli

Je to verejná zborová modlitba, ktorá zjednotí celú Cirkev, aby vyprosila mier a zasvätila celé ľudstvo, a obzvlášť Rusko a Ukrajinu, Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, zatiaľ čo, žiaľ, boje a bombardovanie stále zúria a vyžadujú si obete medzi ukrajinskými civilistami. Jednoduché a pokorné gesto človeka, ktorý verí a dôveruje v silu modlitby, a nie v silu zbraní. Bol zverejnený text aktu zasvätenia a zverenia, ktorý pápež František vykoná v piatok 25. marca, na sviatok Zvestovania Pána, okolo 18.30, na záver kajúcej slávnosti vo Vatikánskej bazilike. Ide o text pretkaný citátmi z veľkej mariánskej tradície, ktorý bude prednášať Boží ľud na celom svete pod vedením biskupov a kňazov. Všimnime si niekoľko odkazov na súvislosti.

Matka Božia je titul, pod ktorým je Panna Mária uctievaná na Východe i na Západe, vyhlásený ako dogma Efezským koncilom. Matka milosrdenstva je výraz, ktorý sa opakuje aj v modlitbe „Salve Regina“ (Zdravas, Kráľovná).

On sám ťa daroval nám a do tvojho nepoškvrneného Srdca vložil útočisko pre Cirkev a pre ľudstvo. Tieto slová evokujú zjavenie vo Fatime: „Boh sa rozhodol ustanoviť úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu...“ a „moje Nepoškvrnené Srdce bude vaším útočiskom“. Hoci dogma o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie, ktorú vyhlásil blahoslavený Pius IX. v roku 1854, patrí Katolíckej cirkvi, pravoslávne cirkvi zdieľajú rovnakú vieru. Ruský pravoslávny teológ Sergej Bulgakov napríklad potvrdzuje, že „v pravosláví je viera v neprítomnosť osobného hriechu Bohorodičky ako kadidlo, ako oblak modlitby, ktorá sa v úcte a zbožnosti Cirkvi koncentruje a stúpa nahor“. Okrem toho zmienka o „útočisku“ je ozvenou starobylej mariánskej modlitby „Sub tuum praesidium“ (Pod tvoju ochranu sa utiekame).

Preto sa k tebe utiekame, klopeme na dvere tvojho Srdca, my, tvoje drahé deti, ktoré sa nikdy neunavíš navštevovať a pozývať k obráteniu. Tu možno rozumieť odkaz na mariánske zjavenia.

Opakuješ každému z nás: „Nie som tu azda ja, tvoja Matka?“ Ide o vetu, ktorou sa Mária obrátila na Indiána Juana Diega pri zjavení v Guadalupe. Vieš, ako rozviazať spleť našich sŕdc a uzly nášho času. Tu možno čítať odkaz na „Pannu Máriu, ktorá rozväzuje uzly“, mariánsky obraz, ktorému je pápež František povestne oddaný.

Ty, „nebeská zem“, vráť svetu Boží súlad. Výraz „nebeská zem“ je prevzatý z byzantsko-slovanského mníšskeho hymnu a poeticky označuje spojenie neba a zeme, ktoré môžeme kontemplovať v Márii, ktorá je aj so svojím telom prijatá do neba.

Nech slzy, ktoré si za nás vyronila, dajú opäť rozkvitnúť tomuto údoliu, ktoré vysušila naša nenávisť. Tu možno čítať ďalší odkaz na modlitbu „Salve Regina“, kde sa hovorí o „slzavom údolí“.

„Áno“, ktoré vyšlo z tvojho Srdca, otvorilo dvere dejín Kniežaťu pokoja; veríme, že skrze tvoje Srdce opäť príde pokoj. V týchto slovách je skrytý odkaz na začiatok traktátu sv. Ľudovíta z Montfortu „O pravej úcte k Panne Márii“, podľa ktorého Boh, tak ako vstúpil na svet skrze Máriu, tak skrze ňu chce aj naďalej kraľovať vo svete.

Rozptýľ vyprahnutosť našich sŕdc, ty, ktorá „si živým prameňom nádeje“. Toto je citát z modlitby sv. Bernarda „Panna Matka, Dcéra tvojho Syna“, 

ktorá sa nachádza v poslednom speve (XXXIII) Danteho Božskej komédie. „V tvojom lone sa Ježiš stal človekom (dosl. „utkala si Ježišovi ľudskosť“), urob z nás tvorcov spoločenstva“. Ide o výraz inšpirovaný niektorými východnými cirkevnými otcami, napr. sv. Efrémom Sýrskym. Obraz Márie ako „tkáčky“ je v kresťanskej ikonografii prítomný počas celého prvého tisícročia, počnúc mozaikou na triumfálnom oblúku v Bazilike Santa Maria Maggiore.

Zverenie Panne Márii odkazuje na evanjelium. V Jánovom evanjeliu čítame, že Ježiš z kríža zveruje jediného apoštola prítomného na Kalvárii svojej Matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“. A hneď potom dodáva obrátiac sa na Jána: „Hľa, tvoja matka!“. Zmienky o zasvätení alebo zverení Panne Márii nachádzame prinajmenšom už v 8. storočí u Jána Damaského, arabského teológa kresťanskej viery a učiteľa Cirkvi, pôvodom z Damasku. Bol to on, kto sformuloval prvú modlitbu zasvätenia sa Panne Márii:

„Aj my ti dnes zostávame nablízku, ó, Vládkyňa. Áno, opakujem, ó, Vládkyňa, Matka Božia a Panna. Zväzujeme svoje duše k tvojej nádeji ako k pevnej a neotrasiteľnej kotve, zasväcujúc ti myseľ, dušu, telo a celé naše bytie a oslavujme ťa, nakoľko je to len možné, «žalmami, chválospevmi a duchovnými piesňami» (Ef 5,19).“

-mh, jb-