Kardinál Cantalamessa: Môže Eucharistia napomáhať mieru?

Pápežský kazateľ si pre tohtoročné pôstne kázne zvolil  Ježišove slová „Vezmite a jedzte, toto je moje telo“. Cyklus piatich kázní je mystagogickou katechézou o Eucharistii, s cieľom oživiť „eucharistický úžas“.  Čo sa pod tým myslí a ako to súvisí aj s úsilím o zmiernie a pokoj v čase, keď Ukrajina krváca v dôsledku vojny, vysvetľuje kardinál Raniero Cantalamessa OFMcap v rozhovore s redaktorom Nicolom Gorim:

Čo znamená eucharistický úžas?

„Tento krásny výraz pochádza od svätého Jána Pavla II., ktorý ho použil vo svojej encyklike Ecclesia de Eucharistia [slovenský preklad: Cirkev žije z Eucharistie] zo 17. apríla 2003. Okrem iného povedal: „Vo veľkonočnej udalosti a v Eucharistii, ktorá ho cez stáročia sprítomňuje, sa nachádza akoby koncentrát, ktorý zahŕňa celé dejiny ako adresáta milosti vykúpenia. ... Touto encyklikou chcem znovu prebudiť tento eucharistický úžas“ (č. 5-6).

Čo je to eucharistický úžas? Je ľahšie to vytušiť ako vyjadriť, pretože je to pocit, nie myšlienka. Môžeme povedať: je to schopnosť nepovažovať Eucharistiu a jej slávenie za samozrejmosť; neredukovať ju na zbožnú prax, dokonca ani na tú najdôležitejšiu, alebo na obrad, ktorý sa opakuje vždy rovnakým spôsobom. Eucharistický úžas je viera na najvyššom stupni: viera, ktorou veríme (fide qua, ako sa hovorí v teológii), nielen to, čomu veríme (fides quae).

Veriaci básnici majú moc vyjadriť tajomstvá viery iným spôsobom, niekedy paradoxným, ale práve preto vzácnym. Takto Paul Claudel pretavuje eucharistický úžas do básnických slov: „Ó, môj Bože, táto vec je pre nás príliš veľká: nech je jasné, že ty si jediný zodpovedný za túto ohromnosť“ (Hymne du Saint Sacrement).

Eucharistia je skutočne, v pravom zmysle slova „ohromnosť“, niečo, čo presahuje všetko, čo človek považuje za „normálne“ v Božom konaní s človekom. Je to nielen tajomstvo, ktoré nemôžeme pochopiť; je to aj tajomstvo, s ktorého chápaním nikdy neprestaneme.“

Môže Eucharistia napomáhať mieru?

„Eucharistia určite môže napomáhať mieru, ale predpokladá vieru. Tá napomáha mieru, pretože veriacim ponúka nadprirodzený dôvod (a pomoc!) bojovať za mier a proti násiliu, ktoré sa najničivejšie prejavuje vo vojne. Kristus zvíťazil nad násilím nie tým, že mu odporoval ešte väčším násilím, ale tým, že ho pretrpel a obnažil všetku jeho nespravodlivosť a neužitočnosť. Nastolil nový druh víťazstva, ktorý svätý Augustín vyjadril v troch slovách: „Victor quia victima“: víťaz, pretože je obeťou. Jeho vzkriesením z mŕtvych Otec raz a navždy oznámil,

na ktorej strane je pravda a spravodlivosť a na ktorej strane je omyl a lož.

Diskusia na tému „násilie a posvätno“, ktorú pred niekoľkými desiatkami rokov rozprúdil (a kresťansky vyriešil!) René Girard, nám pomohla pochopiť nový rozmer Eucharistie. Vďaka nej sa Božie absolútne „nie“ násiliu, vyslovené na kríži, zachováva živé po celé stáročia. Eucharistia je sviatosť nenásilia! Zároveň sa nám v pozitívnom zmysle javí ako Božie „áno“ voči nevinným obetiam, ako miesto, kde sa každý deň krv vyliata na zemi spája s krvou Krista, ktorá volá k Bohu „hlasnejšie ako Ábelova“ (Hebr 12,24). Aj tá, ktorá sa vylieva v týchto dňoch na sužovanej Ukrajine!“

-jb-