Veľká noc so 100-tisícovou účasťou: Kristov duch, nie Kainov

Svätá omša na Vatikánskom námestí sa začala o 10. hodine obradom vzkriesenia, pri ktorom si pápež incenzovaním uctil ikonu Zmŕtvychvstalého Krista. Evanjelium zaznelo v slávnostnom prednese po latinsky a po grécky, v spoločných modlitbách boli prosby aj v ukrajinčine, čínštine či arabčine. Znakom vstupu do Veľkonočného obdobia bol spev mariánskej antifóny Regina Caeli, laetare – Raduj sa, nebies Kráľovná.

Kvetinová výzdoba, ktorú tento rok zabezpečili Holanďania, Taliani a Slovinci je ladená v sýtoružových, vínovočervených a modrofialových tónoch. Popri ružiach a hortenziách sa v nej vynímajú najmä antúrie.

Po svätej omši sa pápež František pozdravil s prítomnými kardinálmi a vydal sa v bielom otvorenom džípe medzi veriacich na námestí. Striedavo postojačky a posediačky ich žehnal a pozdravoval. Na poludnie sa už objavil v lodži na priečelí baziliky, odkiaľ predniesol veľkonočný príhovor s posolstvom Urbi et Orbi – mestu Rím a celému svetu. V tohtoročnej „vojnovej Veľkej noci” si ešte viac uvedomujeme, ako veľmi ľudstvo potrebuje Krista, zdôraznil Svätý Otec v posolstve, za ktorého vyberáme nasledujúce myšlienky. Veľkonočné posolstvo začal pápež František zvestovaním kerygmy:

Potrebujeme Ukrižovaného, ktorý vstal z mŕtvych

„Ježiš, Ukrižovaný, je vzkriesený! 

Prichádza medzi tých, ktorí ho oplakávajú, uzavretí v dome, plní strachu a úzkosti. Prichádza medzi nich a hovorí: «Pokoj vám!» Aj náš pohľad je nedôverčivý v tejto vojnovej Veľkej noci. Videli sme príliš veľa krviprelievania, príliš veľa násilia. (...)

Máme za sebou dva roky pandémie, ktoré zanechali ťažké stopy. Bolo načase vyjsť spoločne z tunela, ruka v ruke, spojiť svoje sily a zdroje... Namiesto toho však ukazujeme, že v nás ešte nie je Kristov duch: je v nás ešte stále Kainov duch, ktorý sa na Ábela nepozerá ako na brata, ale ako na súpera, a premýšľa, ako ho odstrániť.

Potrebujeme Ukrižovaného, ktorý vstal z mŕtvych, aby sme verili vo víťazstvo lásky, aby sme dúfali v zmierenie. Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme jeho, aby prišiel medzi nás a znovu nám povedal: «Pokoj vám!»“.

Pokoj pre Ukrajinu a ďalšie sužované oblasti

„Nech nastane mier pre sužovanú Ukrajinu, 

tak ťažko skúšanú násilím a ničením v krutej a nezmyselnej vojne, do ktorej bola zatiahnutá. Nech nad touto strašnou nocou utrpenia a smrti čím skôr vyjde nový úsvit nádeje! Nech je tu rozhodnutie sa pre mier. Nech sa prestane s ukazovaním svalov, zatiaľ čo ľudia trpia.

Prosím – prosím! – nezvyknime si na vojnu, všetci sa zaviažme, že budeme hlasno žiadať mier, z balkónov a na uliciach! Mier! Nech tí, ktorí sú zodpovední za národy, počujú volanie ľudí po mieri. Nech počujú tú znepokojujúcu otázku, ktorú položili vedci pred takmer sedemdesiatimi rokmi: «Skoncujeme s ľudstvom, alebo sa ľudstvo dokáže vzdať vojny?»“.

Pápež dôrazne zopakoval citované slová Russell-Einsteinovho manifestu z 9. júla 1955: „Skoncujeme s ľudstvom, alebo sa ľudstvo dokáže vzdať vojny?“

Všetky obete, aj deti, ktorým bolo odopreté narodiť sa

„Nosím v srdci všetky tie početné ukrajinské obete, milióny utečencov a vysídlencov v rámci krajiny, rozdelené rodiny, starých ľudí, ktorí zostali sami, zlomené životy a mestá zrovnané so zemou. V očiach mám pohľad detí, ktoré osireli a ktoré utekajú pred vojnou. Pri pohľade na ne nemôžeme nepočuť ich volanie bolesti spolu s plačom mnohých ďalších detí, ktoré trpia na celom svete: tých, ktoré umierajú od hladu alebo chýbajúcej opatery, tých, ktoré sú obeťami zneužívania a násilia, a tých, ktorým bolo odopreté právo narodiť sa.“

Vďaka za solidaritu Európy s utečencami

„Uprostred vojnovej bolesti nechýbajú 

aj povzbudivé znamenia, ako napríklad otvorené dvere mnohých rodín a komunít, ktoré v celej Európe prijímajú migrantov a utečencov. Nech sa tieto početné skutky lásky stanú požehnaním pre naše spoločnosti, ktoré sú niekedy degradované toľkým sebectvom a individualizmom, a nech prispejú k tomu, aby sa stali priateľskými pre všetkých.

Nech nás konflikt v Európe urobí pozornejšími aj voči iným situáciám napätia, utrpenia a bolesti, ktoré sa týkajú mnohých regiónov sveta a na ktoré nemôžeme a ani nechceme zabudnúť.“

Ďalšie krízové oblasti sveta

Ďalej sa pápež František modlil za vyše desiatku ďalších oblastí, ktoré trpia vojnami a inými krízami:  Blízky východ, Jeruzalem, Libanon, Sýria, Irak, Líbya, Jemen, Mjanmarsko, Afganistan, Afrika celkovo a osobitne oblasť Sahelu,  Etiópia, Konžská demokratická republika a juhovýchod Afriky, krajiny Latinskej Ameriky. Modlil sa aj za proces hojenia rán z minulosti u pôvodných obyvateľov Kanady.

Mier je možný, je prvoradou zodpovednosťou všetkých

„Drahí bratia a sestry, každá vojna so sebou prináša následky, ktoré sa dotýkajú celého ľudstva: od oplakávania mŕtvych až po drámu utečencov, a po hospodársku a potravinovú krízu, ktorej príznaky už vidno.

Tvárou v tvár pretrvávajúcim znakom vojny, ako aj mnohým bolestným porážkam života, nás Kristus, víťaz nad hriechom, strachom a smrťou nabáda, aby sme sa nepoddávali zlu a násiliu. Bratia a sestry, nechajme sa premôcť Kristovým pokojom! Mier je možný, mier je potrebný, mier je prvoradou zodpovednosťou všetkých!“

Plné znenie Veľkonočného posolstva Urbi et Orbi

Pri požehnaní Urbi et Orbi boli po pápežovom boku kardináli Renato Raffaele Martino a Michael Czerny. Pripomeňme, že kardinála Czerného pápež v uplynulých týždňoch dvakrát vyslal na Ukrajinu a do susedných krajín, ktoré pohostinne prichýlili utečencov, vrátane Slovenska.

-jb-