Rozhovor s kard. Parolinom o predĺžení dohody s Čínou

Edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli sa v úvodnej otázke rozhovoru pre L’Osservateore Romano a Vatikánsky rozhlas - Vatican News pýta

kardinála Parolina, aká cesta viedla Svätú stolicu k rozhodnutiu obnoviť Provizórnu dohodu. Vatikánsky štátny sekretár odpovedá:

„Pre odpoveď je potrebné pripomenúť skutočnosť, že Svätá stolica a vláda Čínskej ľudovej republiky podpísali 22. septembra 2018 Provizórnu dohodu o menovaní biskupov. Táto dohoda je „provizórna“, pretože stále prechádzame obdobím experimentovania. Ako to už býva, takéto náročné a chúlostivé situácie si vyžadujú dostatok času na zavedenie, aby bolo možné overiť účinnosť výsledku a identifikovať prípadné zlepšenia. Okrem toho, ako vieme, pandémia Covid-19 vytvorila pochopiteľné prekážky pre stretnutia delegácií, ktoré pozorne sledujú a hodnotia vykonávanie samotnej dohody. Z týchto dôvodov bola platnosť dohody prvýkrát predĺžená v roku 2020 a teraz sa opäť predlžuje o ďalšie dva roky. Pápež František sa s rozhodnosťou a trpezlivou prezieravosťou rozhodol pokračovať na tejto ceste nie v ilúzii, že nájde dokonalosť v ľudských pravidlách, ale v konkrétnej nádeji, že bude môcť zaistiť čínskym katolíckym komunitám, aj v takomto zložitom kontexte, vedenie pastiermi, ktorí sú hodní a vhodní na zverenú úlohu.“

- Vymenovanie nových biskupov v Číne sa riadi osobitnými postupmi dohodnutými s vládou Pekingu. Čo nám o tom môžete povedať?

„História učí, že Svätá stolica sa často v chúlostivej a dôležitej otázke menovania biskupov dohodla na postupoch, ktoré zohľadňovali konkrétne podmienky danej krajiny, avšak nikdy nepoľavila v tom, čo je pre Cirkev podstatné a zásadné, a to v menovaní dobrých a dôstojných pastierov. Postup stanovený v Dohode bol starostlivo zvážený, pamätajúc na osobitné charakteristiky dejín Číny a jej spoločnosti a na z toho vyplývajúci vývoj Cirkvi v Číne. V tejto súvislosti nemôžem nespomenúť aj mnohé situácie súženia a niekedy aj rozkolov, v ktorých sa katolícke komunity ocitli v posledných desaťročiach. Preto sa zdalo byť obozretné a múdre zohľadniť tak požiadavky vyjadrené autoritami krajiny, ako aj potreby katolíckych komunít.“

- Ak sa pozrieme na tieto prvé štyri roky od vstupu Provizórnej dohody do platnosti, aké ovocie to prinieslo?

„Myslím si, že bezprostredne teraz sú to tri hlavné plody, ale dúfam, že v budúcnosti ich bude viac. Prvým je, že súčasne s dohodou sú od septembra 2018 všetci biskupi Katolíckej cirkvi v Číne v plnom spoločenstve s Petrovým nástupcom a nedošlo už k žiadnym nelegitímnym biskupským vysviackam. Bežní veriaci to môžu zistiť denne pri svätej omši, ktorú celebruje ktorýkoľvek čínsky kňaz: pápež sa totiž výslovne spomína v eucharistickej modlitbe, čo bolo pred rokmi nemysliteľné.

Druhým ovocím je prvých šesť biskupských vysviacok, ktoré sa uskutočnili v duchu Dohody a v súlade so stanovenou procedúrou, ktorá ponecháva pápežovi konečné a rozhodujúce slovo. Tretím ovocím je, že v tomto čase aj prvých šesť „tajných“ biskupov získalo registráciu, a tak sa ich postavenie stalo oficiálnym a verejné inštitúcie ich uznávajú za biskupov. Tieto úspechy sa môžu zdať malé, ale pre tých, ktorí sa na dejiny pozerajú očami viery sú to dôležité kroky k postupnému uzdravovaniu rán, spôsobených cirkevnému spoločenstvu udalosťami minulosti.

Preto je vhodné ešte raz zdôrazniť, ak je to potrebné, že jadro dohody sa určite týka aj upevnenia dobrého inštitucionálneho a kultúrneho dialógu, avšak týka sa najmä základných dobier pre každodenný život Cirkvi v Číne. Mám na mysli napríklad platnosť vysluhovaných sviatostí a istotu miliónov čínskych veriacich, že môžu žiť svoju vieru v plnom katolíckom spoločenstve bez toho, aby ich niekto podozrieval, že nie sú lojálnymi občanmi svojej krajiny.“

- Počas týchto štyroch rokov sa uskutočnilo šesť nových biskupských vysviacok na základe Provizórnej dohody. Nezdá sa vám to málo?

„Sú to tie prvé, zatiaľ čo ďalšie konania sú v rozbehu. Zároveň si uvedomujeme, že je ešte veľa neobsadených diecéz a ďalších, ktoré majú veľmi starých biskupov. Sú aj diecézy, v ktorých cesta k zmiereniu, tak veľmi želanému pápežom Františkom, pokrivkáva. Napokon sú tiež diecézy, v ktorých napriek úsiliu a dobrej vôli nie je možné viesť plodný dialóg s miestnymi orgánmi. Veľmi sa nádejame, že v nasledujúcich dvoch rokoch sa bude môcť pokračovať vo výbere, podľa stanoveného postupu, dobrých kandidátov na biskupov pre Cirkev, ktorá je v Číne. Samozrejme, nezakrývame si nemalé ťažkosti, ktoré sa dotýkajú konkrétneho života katolíckych komunít, ktorým venujeme maximálnu pozornosť a pre ktorých dobré vyriešenie sú potrebné nové kroky vpred v rámci spolupráce, ktorá má viacerých protagonistov: Svätú stolicu, ústredné orgány, biskupov s ich komunitami, miestne orgány.

Vo svetle veľkej dôvery v Božiu Prozreteľnosť a povzbudzovaní aj svedectvami utrpenia, žiariacimi zo strany toľkých čínskych kresťanov, sa pápeži našich čias (sv. Ján Pavol II., Benedikt XVI., pápež František) rozhodli začať a pokračovať, nehľadiac na protivenstvá, na ceste konštruktívneho dialógu s Čínou, v ktorom Provizórna dohoda o menovaní biskupov zaujíma obmedzenú, ale významnú úlohu. Konečným cieľom tejto cesty je, aby „malé stádo“ čínskych katolíkov napredovalo v možnosti žiť pokojne a slobodne kresťanský život, pozostávajúci z ohlasovania evanjelia, zo solídnej výchovy, z radostného slávenia Eucharistie, ako aj z usilovného svedectva lásky, aby boli nablízku tým, ktorí ťažšie zvládajú situácie života, ako to bolo v ťažkom období pandémie.“

-mh, jb-

Aktualizované: 22.10.2022, 19:02